smahu správy

Kam na výlet?

obrazokNová vyše dvestokilometrová cezhraničná cyklotrasa z Driečnej až do Poľska – Jaśliska, ktorá bola slávnostne odovzdaná ešte v máji a priaznivcom cyklistiky i turistom ponúka 53 km cyklochodník na slovenskej strane a 150 km na strane slovenskej.

Cyklochodník je výsledkom projektu Propagácia prírodného a kultúrneho dedičstva poľsko-slovenského pohraničia, ktorý realizoval podnik Lesy slovenskej republiky s poľskými štátnymi lesníkmi z Nadleśnictwa Rymanów a cieľom ktorého je nasmerovanie cykloturistiky na významné miesta cezhraničného regiónu.
Pre návštevníkov sú na strategických miestach k dispozícii informačné tabule s mapou, informácie o okolitom prírodnom a kultúrnom dedičstve, na tvorbe ktorých sa podieľala aj ŠOP SR, Správa CHKO Východné Karpaty. Panely sú spracované dvojjazyčne, v poľskom i slovenskom jazyku.
Na celej trase je sedem prístreškov, 14 informačných tabúľ a stojany na bicykle. Infraštruktúra je tvorená z prírodných materiálov ako sú drevo a kameň, poukazujúc na kultúrnu podobnosť oboch štátov.
Cyklotrasa na slovenskej strane začína v obci Driečna a pokračuje ďalej cez obce Vladiča, Staškovce, Makovce, Havaj, Malá Poľana, Miková, Rokytovce, Krásny Brod, Medzilaborce, Habura a Čertižné s dvomi prechodmi do Poľska. Na poľskej strane prebieha táto cyklotrasa cez obce Pulawy, Posada Jaśliska, Jaśliska, Wola Nizna, Odrzechowa a ďalej cez už neexistujúce dediny Wemejówka, Polany surowiczne, Czeremcha.
Na území Nízkych Beskýd sa cykloturistika teší veľkému záujmu a Karpaty nepoznajú administratívne členenie. Nachádzajú sa na poľskej i slovenskej strane a kedysi tvorili jeden historický celok.
Doplnenie siete cyklotrás o cezhraničnú trasu obe krajiny vzájomne prepojí bez narušenia vzácnych prírodných biotopov a zlepší vnímanie lesníctva ako dedičstva historického a odborného.
Cyklotrasa v katastrálnom území obce Driečna prechádza na poľskú stranu cez najvyšší vrch stropkovského okresu Kút (697 m n. m.).
Obec Vladiča vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Driečna, Nižná a Vyšná Vladiča a obce Suchá. Driečna sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti neďaleko poľských hraníc. Dnes má len asi šesť obyvateľov, preto už nefiguruje ako obec samostatne, ale je súčasťou obce Vladiča.
Život do tejto doliny sa snaží vrátiť penzión, ktorý symbolicky nesie názov Driečna. Nachádza sa tam chrám sv. Bazila Veľkého z roku 1819, ktorý je kultúrnou pamiatkou Slovenska. Tiež pravoslávny chrám sv. ap. Petra i Pavla. Vojnový cintorín sa nachádza v časti obce, ktorá sa v medzivojnovom období volala Veľká Driečna. Tento cintorín je súčasťou grécko-katolíckeho cintorína, na ktorom sú pochovaní traja ruskí a traja rakúsko-uhorskí vojaci, no existencia hrobov je zahalená rúškom tajomstva, pretože ich nespomínajú žiadne dokumenty. Tento vojnový cintorín v obci Driečna môžeme považovať za zaniknutý.
Pravidelným kultúrnym podujatím, ktoré sa koná v Mikovej, je Rusínsky festival Andyho Warhola. Obec je známa najmä ako rodisko rodičov A. Warhola, ktorými boli Ondrej Warhola a Júlia Závadská a ktorí emigrovali do USA v rokoch 1914 a 1921. V obci sa tiež nachádza grécko-katolícky kostol z roku 1742.
V Habure môže návštevník zase vidieť sochu kniežaťa Laborca, drevený kostolík sv. Mikuláša, či kultúrnu pamiatku grécko-katolícky chrám sv. Michala.
Čertižné patrí k najvý¬znamnejším rusínskym obciam na Slovensku. Čertižiansky chotár od severovýchodu až po severozápad hraničí s Poľskom a na západe susedí s chotárom Driečna, na juhu s chotárom obce Habura. Dominantou obce je kostol z roku 1928 s historickou zvláštnosťou, ktorou je drevený vyrezávaný oltár zo začiatku 18. storočia. V centre obce sa nachádza bývalá žandárska stanica, na priečelí ktorej sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca známu čertižsko-haburskú vzburu.
Cykloturistika a teší veľkej popularite. Prekrásna príroda na severovýchode Slovenska ponúka naozaj neopakovateľné zážitky. Vidieť môžete vrchy, doliny, vzácnu flóru a faunu i neodolateľné zákutia, či vzácne kultúrne dedičstvo.
Začiatky cykloturistiky siahajú do konca 19. storočia. Najväčší rozmach však zaznamenala až po rozšírení horských a trekových bicyklov, kedy začalo vznikať veľa cykloturistických oddielov a združení. Rozvoju cykloturistiky napomáha aj čoraz väčší počet cyklistických trás a chodníkov, ktoré posledné roky vznikajú okolo miest a obcí.

obrazok

Andrea Fecková | 17. 8. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 249x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou