smahu správy

Celonárodné Dni Rusínov Slovenska trvali tri dni

Pri príležitosti Dňa Rusínov Slovenska sa uskutočnilo celonárodné stretnutie Rusínov pri pamätníku Alexandra Duchnoviča v Prešove. V krojovanom sprievode sa potom presunuli do budovy Okresného úradu, kde sa konal galakoncert. V pondelok prebehla súťaž v recitácii v rusínskom jazyku Duchnovičov Prešov 2018. Na záver týchto osláv sa konal koncert Rusíni a Zem spieva vo veľkom štúdiu verejného rozhlasu v Košiciach.

Prvé Dni rusínskej kultúry sa v Prešove konali 12. júna 1928. Cieľom bolo zviditeľniť Rusínsku národnosť a upozorniť na skutočnosť, že Rusíni vždy boli a zostanú spätí s týmto regiónom a sú historicky, spoločensky a kultúrne neoddeliteľnou súčasťou tohto štátu.
Prvé informácie o Rusínoch sú z obdobia vzniku Uhorského kráľovstva. Nezávislý štát sa im podarilo získať len na necelý deň, kedy bola dňa 15. marca 1939 vyhlásená Karpatsko – ukrajinská republika, ktorej prezidentom bol Augustín Vološin.
V neutešenom hospodárskom a sociálnom položení druhej polovice 19. storočia žili v Stropkove vedľa seba v dobrom aj zlom príslušníci viacerých národností, prevahu v meste Stropkov a okolí mali príslušníci slovenskej národnosti. V Stropkove sa v roku 1900 z celkového počtu 2276 obyvateľov hlásili k Rusínskej národnosti 3 obyvatelia. Z celkového počtu obyvateľov 2585 v roku 1910 to bolo 12 obyvateľov Rusínskej národnosti a 22 v roku 1919 z celkového počtu 2419 obyvateľov.
V roku 1930 bolo v Stropkove 26 Rusínov z celkového počtu obyvateľov 2483. V minulom roku mal okres Stropkov 14 290 obyvateľov a z toho žilo v okrese 5472 Rusínov.
Existuje niekoľko štúdií o genetike Rusínov, ktoré sa snažia nájsť spoločný pôvod s modernými európskymi národmi. Analýza materských línií DNA zistila, že Rusíni majú najvyšší výskyt Haplogroup I (mtDNA) nájdený k tomuto dátumu vo svete. Analýza mtDNA ukázala štatisticky významnú odlišnosť medzi Rusínmi a inými slovanskými národmi.
Matej Bel vo svojich Notíciách v kapitole o zemplínskej župe opisuje Rusínov ako potomkov Sarmatov vyznávajúcich starú vieru a udržiavajúcich pôvodné zvyky.
Označenie pre podkarpatských Slovanov Rusíni (Rutheni) vzniklo ako definícia konfesionálnej orientácie slovanského obyvateľstva v podhorí Karpát, ktoré prijalo kresťanstvo východnej, byzantskej orientácie v dobe Veľkej Moravy.
Pravoslávne náboženstvo bolo jediným náboženstvom rusínskeho, valašského obyvateľstva a jedným z typických znakov týchto obyvateľov na východnom Slovensku v 14. až 16. storočí.
V 15. storočí začína nový prúd osídlenia – valašská kolonizácia. Vo valašských dedinách jestvovali charakteristické drevené pravoslávne kostoly, v ktorých vysluhovali bohoslužby pravoslávni farári, ľudovo zvaní baťkovia.
Valašská kolonizácia prenikala na sever Zemplína a Šariša už v druhej polovici 14. storočia a osídľovala najmä hornaté oblasti. Do oblasti Stropkova prenikali rusínski a valašskí obyvatelia v priebehu 16. storočia, ale ich staršie a trvalejšie usadzovanie nie je možné doložiť prameňmi. Doklad o valachoch na území stropkovského panstva pochádza z 9. júna 1442.
Prvou písomne doloženou obcou na valašskom práve je obec Pichne z roku 1413. Urbáre stropkovského panstva z rokov 1557, 1567 a 1569 nám bližšie špecifikujú rusínske a slovenské dediny. Rusínskymi dedinami boli Pravrovce, Varechovce, Staškovce, Bukovce, Breznička, Vojtovce, Potôčky, Soľník, Pucák, Závada, Ruská Kajňa, Rohožník, Piskorovce, Tokajík, Hrabovec, Mrázovce, Miňovce, Krišľovce, Jakušovce.
Na území Prešovského kraja žije v súčasnosti viac ako 824 tisíc obyvateľov, čo predstavuje približne 15 percent z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Je to najviac na celom Slovensku.
Zaľudnenie regiónu je značne nerovnomerné. Nachádzajú sa tu okresy patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku (Prešov, Poprad), ale aj okresy patriace k najmenším, ktorými sú Medzilaborce, Stropkov, Levoča, Svidník.
Najväčšia koncentrácia Rusínov na Slovensku sa sústreďuje v Prešovskom kraji. Na Slovensku je približne 700 obcí s rusínskym obyvateľstvom a 22 obcí, v ktorých tvoria Rusíni viac ako 50 % obyvateľstva.
Územie kraja je národnostne nehomogénne. Viac ako deväť desatín (83,2 %) tvorí obyvateľstvo slovenskej národnosti, z toho predstavuje rusínska národnosť 3,2 %.
Najvýraznejšími osobnosťami zastupujúcimi práva Rusínov boli národný rusínsky buditeľ Alexander Duchnovič, či prvý poslanec za Horné Uhorsko Adolf Ivanovič Dobriansky.
Rusíni sú síce malým národom, no národom hrdým a verným zvyklostiam a tradíciám svojich predkov so silným zmyslom pre humor.
-af, ľš-

obrazok obrazok obrazok obrazok

ZDROJE
BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov. Martin: Vydavateľstvo Gradus, 1994, s. 320, ISBN 80–901392–5–6.
BEŇKO, Ján: Osídlenie severného Slovenska. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1985, s. 316.
RÁBIK, Vladimír: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In Historický časopis 53, č. 2, 2005, s. 227 – 228.
RÁBIK, Vladimír: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v Stredoveku. (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej, Zemplínskej a Užskej). Bratislava: Karpatskonemecký spolok na Slovensku, Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov, 2006, s. 433, ISBN 80–8060–197–6.
ULIČNÝ, Ferdinand: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce: Občianske združenie Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 760, ISBN 80–968579–1–6.
IVÁNYI, Béla (ed.): Bártfa szabad királyi város levéltára. I. kötet. 1319-tól 1501-ig. Budapest: Kiadja a Magyar történelmi társulat, 1910, s. 528.
https://mapire.eu/…910-etnikai/?…

Andrea Fecková | 21. 6. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 256x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou