smahu správy

Sprisahanci 4

Pokračovanie poviedky
Priestranná koniareň pod obytnými a úradnými priestormi novovybudovaného hradu bola pýchou nového veľmoža tohto rozsiahleho panstva, slúžila domácim a ich hosťom na ustajnenie koní a v zime aj dojacej sa lichve, zároveň slúžila panstvu a hradnej posádke ako cvičná jazdiareň, nocľaháreň pre čeľaď a sklad krmu. Neraz poslúžila ako hodovná sála pre všetkých obyvateľov hradu. Staviteľ hradu taliansky majster Scorsa ju nechal mierne zapustiť do okolitého terénu aby v zime poskytovala teplo a v lete chládok. Bola priestranná, rozprestierala sa takmer pod celým hradným palácom. Dnes bola vyčistená, uprataná, pripravená privítať vážených hostí tajných poslov, spiklencov, ktorí sú pripravení urobiť zákonitý poriadok na uhorskom tróne a vojdú do histórie ako jeho záchrancovia pred cudzím a nezákonným kráľom.
„Bartolomej, pozvi hostí k stolu a ty Judita so sestrou, nože nalej smädným vojakom“, teraz už veselo rozkázal hradný pán Mikuláš svojej čeľadi. Pekná Judita len na to čakala, chcela sa ukázať hradnému pánovi aká je šikovná, nebude banovať, keď si ju jeho pani vybrala za komornú. Behala, nosila, nalievala hladní a smädní rytieri a ich vojaci sa pustili do poživne, Judita sa okolo hostí zvŕtala, cudne suknicu povyťahovala, sršala z nej mladosť a orientálna krása. Stuhnutí chlapi len čo si po dobrom jedle a penivom pive poutierali mastné brady zrazu pookriali, začali sa obhliadať po pekných slúžkach ktoré počas hodovania im posluhovali. Najviac sa im páčila čiernovlasá, modrooká Judita najstaršia dcéra bývalého vojaka Bartolomeja a tureckej ženy, ktorú si priviedol ako otrokyňu pred rokmi z vojenskej výpravy proti Turkom. Vojaci jej nadbiehali, snažili sa dotknúť jej súmerných bokov, ale Judita sa nedala, každému dotyku sa vyhla. Páčilo sa jej flirtovať s cudzími mužmi ktorí ju obdivovali, aj keď bola iba slúžka, komorná hradnej pani. Jeden z vojakov sa uchýlil do úzadia hodovného stola, skadiaľ mlčky sledoval zábavu svojich druhov, hodnú chvíľu pozoroval túto pozoruhodnú dievčinu, čím viacej piva vypil, tým viacej po nej túžil.
„Hej dievča, poďme si zašpásovať“, z prítmia zavolal na Juditu, keď sa priblížila k nemu s krčahom. Tá sa zvrtla, hahaha, hlasno sa rozosmiala. Zvonivý smiech dievčiny ho rozpaľoval, túžba po nej mu opantala dlho potláčané pudy mužnosti. „Musím ju dostať“, zalomcovalo ním, Judita prišla bližšie. „Zašpásovať to nie, pán vojak, ale môžem ti naliať dobrého piva“ zakričalo dievča na urasteného mladého chlapa, tak aby to počuli ostatní pri stole. Vojak prikývol. Dievča nalialo, roztúžený vojak zvyknutý, že sa mu každá slúžka podvolí ju chytil do náručia, dievča sa najsamprv ani nevzpieralo. „Neboj sa uľavím si, teba poteším a ešte ti dobre zaplatím“ chlácholil ju teraz už trocha nežnejšie vojak a ťahal ju do temnoty k hŕbe plachtou prikrytej slamy, ktorú domáci pán okrem stola s poživňou a vychýreným miestnym pivom dal pripraviť, aby si hostia mohli pred namáhavou cestou odpočinúť. Bartolomej sedel s ostatnými vojakmi za stolom, kým sa hradný pán aj s rytiermi posadili bokom. Ako otec jedným okom sledoval svoje dcéry vedel, že sa radi pred hosťami svojho pána predvádzajú, ale vždy im to toleroval, veď sú ešte mladé. Rozprava medzi mužmi sa rozprúdila a tak ani nepostrehol, že jednu zrazu stratil. Zvonivý smiech dievčiny zanikal, časom sa zmenil na zúfali krik, Bartolomej zdvihol zrak.
„Zle je“, zaškrípal zubami, „niečo sa deje“. Keď počul srdcervúci rev svojej dcéry vyskočil a zamieril k slamníkom odkiaľ volanie o pomoc prichádzalo. Ostatní hodovníci zdvihli oťapené hlavy, nastala trma – vrma. Bartolomej s krikom šermujúc veľkou palicou hnal polooblečeného vojaka pred svojho pána, ktorý hneď pochopil o čo v tomto spore ide, vzkypela v ňom jeho šľachtická hrdosť.
„Páni tak toto sme si nedohodli, aby ste na mojom panstve prznili naše ženy“, vyčítavo pozrel hradný pán Mikuláš na rytiera Lorenca, druhou rukou ukazujúc na jeho vojaka. „Strestám ho“, hradný pán rozhorčene pozrel na previnilca a svoj vytasený meč mu oprel nehanebníkovi o hruď. Rytier Lorenc spoznal v šere koniarne svojho synovca, vzápätí vytasil svoj, k nemu sa pridali aj ostatní vojaci sprievodu, ktorí pribehli od stola. Nastala prekérna situácia. Na jednej strane hradný pán Mikuláš s mečom na holej hrudi vojaka, z ktorej začal vytekať tenký prúd hustej krvi. Už – už sa zdalo, že sa meč zaborí do srdca vystrašeného polonahého nečakanou dohrou jeho milostnej vášne strachom rozklepaného mladého muža. Na strane druhej vydesený rytier Lorenc nad rozhodnosťou potrestať vinníka tohto ohavného činu s troma podguráženými ozbrojencami rozhodnutými za svojho pána položiť aj život. Nastalo hrobové ticho z diaľky prerušované vzlykotom poníženej dievčiny, panny .
„Ešte sme ani nezačali a už sú problémy, predsa pre také malichernosti to tak nemôže skončiť“, prebehlo rytierovi Lorencovi v tej vypätej chvíli mysľou, aj za cenu svojej potupy zachoval chladnú hlavu. Odhodil svoj meč k nohám hradného pána Mikuláša, hlavou sa obrátil k nemu, ich zraky sa stretli. „Pán Mikuláš, hlboko sa ospravedlňujem za tento incident, ale teraz keď sme prešli pol Uhorska od západu a k východu zburcovali sme všetkých“. Tlak meča hradného pána na mladíkovu hruď povolila. Mladý Jánus ledva stojaci na roztrasených nohách, chcel pred oboma dôležitými mužmi padnúť na kolena, ale hrôza zo smrti, ktorá svoje zubiska pred malou chvíľou na neho cerila ho zvalila na podlahu ako sťatý peň. „Páni, koniec zábavy“, vyhlásil ešte stále rozrušený nečakanou udalosťou rytier Lorenc, „jeho umyte a oblečte ho, všetci na odpočinok“, rukou ukázal na pripravený pelech, kde ešte stále vzlykala poškvrnená Judita so svojou sestrou. „Ostatné si z ním aj s vami vybavím až sa mladý pán preberie“, opovržlivo prikázal rytier Lorenc svojim vojakom a spolu s hradným pánom Mikulášom sa vrátili k rytierovi Zbygnievovi a k jeho rozloženým mapám, ktorého ako sa zdalo sa tento incident ani nedotkol. Rytier si tam sedel pokojne na svojom mieste a sledoval tento z hľadiska ich tak dôležitej misie malicherný spor. „No tak páni, pokračujeme“, vyzval nedočkavý rytier svojich spoločníkov, aby im vysvetlil stratégiu ďalšieho postupu.
Dvaja vznešení muži, pred chvíľou nepriatelia pripravení preliať vlastnú krv a teraz noví spoločníci, spiklenci si sadli za spoločný stôl. Ruch v zadnej časti hradnej koniarne pomalý utíchal. Unavení muži po namáhavej nočnej jazde, hojnej rannej poživne a nečakanom konflikte s miestnymi si už políhali, keď traja spiklenci ukončili svoju poradu. V stropkovskej pevnosti určili strategické postavenie a dohodli sa troch artikuloch:
Za prvé – pán Mikuláš na znamenie zo svojou posádkou zabezpečí otvorenie hraničných horských priesmykov pri presune poľských vojsk.
Za druhé – Poľska strana okamžite zabezpečí prísun finančných prostriedkov, na čo najrýchlejšie dokončenie severného múru a dvoch bášt .
Za tretie – Stropkovské panstvo určí a pripraví priestor na vybudovanie poľného vojenského tábora a za finančnú odmenu zabezpečí dostatok proviantu pre vojsko a zvieraťa.
„Pán Mikuláš, myslím, že vaša úloha na prevedenie vzbury je vám jasná“, s pátosom v hlase sa opýtal hradného pána hlavný vyjednávač rytier Lorenc. „Ubezpečujem ctených pánov, že mi je jasná“, odvetil hradný pán teraz už právoplatný člen spikleneckého spolku. „…a teraz pristúpime k podpisu prísahy“, pergamen ktorý Mikulášovi prisunul rytier Lorenc mal niekoľko pečatí mocných mužov Uhorského kráľovstva, na ktorý za chvíľu pribudne aj ten jeho. Mikuláš až teraz dokonale pochopil vážnosť situácie, pečať ktorú pridá k listine podpísanej kráľom Vladislavom, prelátmi Jánom zo Sredmi, Jánusom Panoniom, Rajmundom z Rozhanoviec a ďalšími vplyvnými a mocnými veľmožmi ho zaväzovala aj za stratu života a majetku k vernosti uhorským sprisahancom a Poľskej korune.

Pokračovanie v budúcom čísle Autor: Miroslav Majerník, apríl 2018

redakcia | 8. 6. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 202x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou