smahu správy

Rómskej problematike sa vedenie mesta Stropkov intenzívne venuje

obrazokPracovníci arcidiecéznej charity a terénni sociálni pracovníci v zrekonštruovanom komunitnom centre v Stropkove realizujú aktivity v oblasti vzdelávania, voľného času, krúžkovej činnosti a poskytujú špecializované sociálne poradenstvo určené rómskej komunite. Komunitné centrum dosahuje dlhodobo pozitívne výsledky v práci s rómskou komunitou. Svoje služby poskytujú tisícke klientov.

„Hneď po nástupe po voľbách v roku 2014 sme sa venovali problematike rómskeho komunitného centra. Mali sme množstvo podaných projektov, z ktorých väčšina bola úspešná. Projekt Komunitné centrum bol rozostavaný, nám sa podarilo dokončiť, čo začal náš predchodca. Dnes môžeme povedať, že v spolupráci s arcidiecéznou charitou máme funkčný subjekt, ktorý je veľkým prínosom pre naše mesto. Dôležité je v tejto súvislosti pripomenúť aj terénnu sociálnu prácu. Máme 5 aktívnych členov terénnej sociálnej práce na pôde nášho mesta,“ uviedol primátor mesta O. Brendza.
Zámerom projektu je zlepšenie sociálnej situácie ľudí ohrozených sociálnym vylúčením. Terénni sociálni pracovníci poskytujú pomoc obyvateľom, ktorí sa ocitli v sociálnej a hmotnej núdzi, nezamestnaným, či rodinám s malými deťmi a seniorom s osobitným zreteľom na segregované a sociálne vylúčené komunity. Cieľom je tiež zlepšenie ich možností vstupu na trh práce, zlepšenie prístupu k poskytovaným službám a komplexná integrácia do spoločnosti.
„Boli sme tiež úspešní v projekte MOPS, kde sme získali maximálny možný príspevok a podporu s dotáciu MOPS na obdobie 3 rokov v počte 8 členov,“ doplnil O. Brendza.
Z čiastkových projektov, do ktorých sa mesto zapojilo, bolo mesto úspešné s požiadavkou finančného príspevku na infraštruktúru Pod Lačšíkom. Z požadovanej sumy 15 000 eur bola mestu priznaná suma 7 tisíc eur, ktorá bude použitá na rekonštrukciu prístupových ciest a chodníkov v osade Laščík, kde bude aj mesto Stropkov účastné na spolufinancovaní.
Opakovane sa uskutočnila deratizácia a dezinfekcia na ulici Orgovánovej a ulici Mlynskej. Mesto Stropkov nebolo úspešné so žiadosťami o likvidáciu čiernych skládok v rokoch 2015, 2016 a 2017.
„Pri tejto téme treba konštatovať, že sme požadovali likvidáciu čiernej skládky v osade Laščík, keďže sme vlastníkmi pozemkov. V osade Za jarkom to však nebolo možné, keďže jednou z príloh žiadosti je aj doklad o vlastníctve pozemkov. Žiaľ, mesto nebolo úspešné, aj keď boli projekty detailne a kvalitne spracované a pripravené,“ uviedol primátor.
Rómskej problematike sa mesto Stropkov venuje intenzívne a ako ďalej primátor mesta uvádza prácu mesta a bývalého primátora nikdy neznehodnocoval skrz rómsku problematiku.
„Nevyužívam situáciu, biedu a chudobu tejto komunity, aby som podnecoval vášne verejnosti, preto som v rámci regionálneho dňa VSD a. s. využil príležitosť pozvať Petra Jendrála z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity aj na MsZ, ktoré sa konalo minulý týždeň, aby sa diskutovalo verejne a otvorene, aby sa riešili otázky rómskej problematiky nie cez sociálne siete, prípadne iné média,“ priblížil O. Brendza.
„Poslaním Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity je to, aby sme naozaj efektívne riešili rómsku problematiku a mesto Stropkov môžem hodnotiť len pozitívne čo sa týka práce s rómskymi komunitami,“ uviedol Peter Jendrál.
A ďalej dodáva, že mestu Stropkov v roku 2017 pomohli k zriadeniu miestnej občianskej poriadkovej služby.
„Činnosť MOPS bola primátorom mesta zhodnotená pozitívne, čo nás nesmierne teší.
Práca s rómskymi komunitami je dlhodobá a netreba ju podceňovať. Samotný štát aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ponúka veľa možností ako túto problematiku komplexne riešiť a tam, kde je vôľa poslancov a primátora je všetko možné. Osobne viem byť nápomocný, ak môžem veľmi rád pomôžem,“ doplnil P. Jendrál.
V meste Stropkov je problémom číslo jeden bývanie. Doteraz bolo možné tento problém riešiť cez štátny fond rozvoja bývania, ktorý financoval výstavbu bytov v pomere 30% ku 70%. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity chystá výzvu pod názvom „prechodné bývanie“ so spoluúčasťou samosprávy vo výške 5%.
Ako Peter Jendrál uvádza nejde o byty darované zdarma, ale o byty nájomné, za užívanie ktorých budú nájomcovia riadne platiť a za ktoré budú riadne zodpovední. V prípade akéhokoľvek poškodzovania budú konkrétne osoby sankcionované.
Problémov a otázok zdá sa nie je málo, preto je dôležité určiť priority a nájsť systém. Potrebné je riešiť aj oblasť školstva, či otázku likvidácie čiernych skládok. Chystá sa totiž zavedenie povinnej školskej dochádzky od 5 roku veku dieťaťa. Pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia by táto veková hranica mala byť posunutá na tretí rok veku dieťaťa.
„Čo sa odpadu týka, nateraz boli všetky financie vyčerpané a táto výzva už nanovo prijatá nebude. Ďalšou z možností pri riešení otázky „odpadu“ je súčinnosť Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, mesta Stropkov a Ministerstva životného prostredia, zatiaľ v rovine diskusie s cieľom hľadania riešenia,“ uviedol P. Jendrál.
Poslanec MsZ J. Šimko sa zapojil do diskusie a prišiel s návrhom, aby sa uskutočnilo odborné fórum, aby bola zriadená komisia so všetkými, ktorých sa problém rómskej komunity týka. Súhlas s návrhom vyjadril aj prítomný Peter Jendrál i vedúci komunitného centra v Stropkove a poslanec MsZ D. Hubáč.
“Bol som označený za človeka, ktorý má v tejto oblasti asi najviac skúsenosti. Je potrebné komunikovať so zástupcami miestnej komunity. Oni sú tí, ktorých sa táto problematika bezprostredne týka. Na jednej strane je potrebné vypočuť si ich a na druhej strane to, čo sú oni ochotní urobiť preto, aby sa situácia zlepšila, hlavne ak hovoríme konkrétne o osade Za jarkom, tak je to veľmi potrebné. V minulosti sa už realizovali viaceré aktivity, či už za účasti Služby, m.p. alebo samosprávy v roku 2010, kedy sa uskutočnilo čiastkové riešenie problému s odpadom. Prešlo niekoľko rokov a problém s odpadom je tu znova. Som teda za to, aby sa tieto veci riešili systematicky a zdôrazňujem, že je potrebné byť v tejto veci jednotní, aby bolo možné nielen problém s odpadom, ale všetky tieto problémy raz a navždy vyriešiť. Je našou úlohou, aby sme sa spoločne navzájom vychovávali vo vzťahu k Rómom, ale aj opačne. Musíme sa naučiť spoločne žiť, čo sa dá docieliť len vzájomnou výchovou,“ povedal D. Hubáč.
Kvalita vzájomných vzťahov medzi majoritnou a minoritnou spoločnosťou je poznačená dlhodobo vysokou intenzitou negatívnych postojov majoritnej časti spoločnosti, ktoré pramenia z predsudkov, ale tiež aj zo skúsenosti s Rómami. Je však ale nutné podotknúť, že ešte stále sa všade nájdu disciplinovaní, kultivovaní a milí ľudia, ktorí si svoje občianske povinnosti plnia a spolunažívanie občanov nijako nenarúšajú.

obrazok obrazok

Andrea Fecková | 4. 5. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 300x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou