smahu správy

614. výročie prvej písomnej zmienky

Tento rok si pripomíname ďalšie výročie našej prvej písomnej zmienky o Stropkove. Predchádzajúce 2 roky sme uverejnili dva články týkajúce sa listiny z roku 1404 (612. výročie – Stropkovské spektrum, roč. MMXVI., č. 15, 11. 4. 2016, str. 9; 613. výročie – Stropkovské spektrum, roč. XIV., č. 10, 6. 3. 2017, str. 1, 5). Hovorí sa, že „Repetitio mater sapientiae est“ – Opakovanie je matka múdrosti. V tomto článku priblížime staré informácie, ktoré sú nemenné, ale zároveň aj nové, ktoré sa počas jedného roka objavili.

Mnoho ľudí si myslí, že prvou zmienkou myslíme založenie danej obce a pod. Nie je tomu vždy tak a v tomto prípade to určite tak nie je s mestom Stropkov. Mesto je oveľa staršie a historici ho datujú do obdobia 11. storočia. Absencia listinného materiálu môže byť zapríčinená tým, že kráľovský majetok, do ktorého patril s najväčšou pravdepodobnosťou aj Stropkov sa do listín nezapisoval. V opačnom prípade ide o stratu a zničenie listín, pretože počas storočí mnoho archívov vyhorelo a pôvodný materiál bo takto zredukovaný. Prvé zmienky sú väčšinou donačné (majetkové) listiny, keď kráľ dával za zásluhy majetky šľachte, predal ich alebo ich zálohoval. Zlistinenie začalo za vlády kráľa Bela III. v 12. storočí, keď založil kráľovskú kanceláriu.
Prvá zmienka o Stropkove bola napísaná uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským, ktorý ju vydal v Kežmarku na sviatok svätého pápeža Gregora. V roku 1404 pripadol tento sviatok na stredu 12. marca. Obsah tejto listiny je pre históriu Stropkova veľmi cenný a pomáha nám poznať a reprodukovať dejiny v 14. storočí. Písacou látkou bol v stredoveku používaný pergamen a písacou tekutinou čierny atrament. Originál listiny je mierne poškodený, ale to nám neznemožňuje poznať jej obsah. Nachádza sa v Maďarskom národnom archíve pod signatúrou Q 311 / 714 20 DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Kincstári levéltárból (E) • MKA, Neo-regestrata acta (Q 311); DL 8944 – dostupná na internete.
Vo vedeckých a laických kruhoch je známa informácia od polyhistora Antona Szirmaya, rodáka z Prešova. Ten v diele Notitia topographica politica inclyti comitatus Zempliniensis z roku 1803 uviedol, že pred rokom 1245 Cudarovci vybudovali v Stropkove hrad, ktorý dala rodina postaviť po tatárskom vpáde. Ďalej píše, že okolo roku 1404 ho Peter Cudar stratil kvôli vzbure proti kráľovi. Tieto jeho tvrdenia sú nepodloženými faktami, keďže sa neodvolal na žiaden hodnoverný dokument a taktiež historici vyvracajú fakt, žeby rodina Cudarovcov existovala v 13. storočí. Je faktom, že Cudarovci vlastnili majetky po rodine Ákošovcov a koncom 14. storočia im majetky odobrala kráľovná Mária, dcéra Ľudovíta I. Veľkého a dala ich do držby jej verným šľachticom z Rozhanoviec. Samozrejme Szirmay musel čerpať z nejakých publikácii alebo dokumentov, no nevedno presne z ktorých. Možno ich ani nikdy nespoznáme, pretože v roku 1814 vypukol v Stropkove zničujúci požiar, ktorý mohol zničiť materiál, z ktorého Szirmay čerpal. Je možné, že tento stredoveký materiál mohol zle reprodukovať. Jeho tvrdenia by sme ešte nehádzali za hlavu, ale ponechali túto záležitosť pootvorenú pre ďalší výskum.
Celý preklad prvej písomnej zmienky z 12. 03. 1404 uverejníme v najbližších číslach. Obsahovo listina pojednáva o tom, že po smrti Ladislava, syna Mikuláša zo šarišského Svätého Jura zomrelého v roku 1398 bez potomkov sa mestečko Stropkov dostalo do držby Prokopa Balického za záloh v sume 6000 zlatých. Po jeho smrti v roku 1401 pripadol Stropkov do kráľovských rúk a 12. marca ho kráľ zálohoval za ďalších 6000 zlatých Prokopovým bratrancom Andrejovi, Jánovi a Mikulášovi Balickovcom. Tí mali vlastniť mestečko Stropkov, Hanigovský hrad a Pozdišovce dovtedy, pokiaľ im kráľ alebo jeho nástupcovia zálohovú sumu 12 000 zlatých nevyplatia. Potom by museli spomínané majetky vrátiť. Andrej, Ján a Mikuláš mali Stropkov v držbe do mája 1408, keď Stropkov získal šľachtický rod Perínskovcov.
Ladislav, syn Mikuláša pochádzal z rodu Ákošovcov, ktorý od roku 1317 vlastnil panstvá Modré Pole, Ohradzany, Stročín, Veľkú a Malú Domašu. Jeho otec Mikuláš mal v držbe panstvo Stročín a neskôr svoje majetky v roku 1370 vymenil s Petrom Cudarom. Ako sme uviedli, Ladislav zomrel v roku 1398. Rodokmeň vetvy Michala a známeho člena rodu Mikča prikladáme v obrazovej prílohe tohto článku. Je možné ho nájsť v diele Enegla Pála, KÖZÉPKORI MAGYAR GENEALÓGIA. Po Ladislavovej smrti si nároky na jeho majetky robil bratranec jeho otca Štefan Čert, ktorého je možné vidieť v priloženom rodokmeni.
Po Ladislavovej smrti dostáva Stropkov do držby poľský šľachtický rod Balickovcov. Rodina Balických bola poľská šľachtická rodina z rodu Tópor, ktorá mala svoje majetky blízko Ossolinu (v Malopoľsku). Ján z Ossolinu, otec Andreja Balického, ktorý je zapísaný v listine z roku 1404, bol kastelán z Wislice a zakladateľom rodu.. Po Jánovej smrti rodina vlastnila územia Ossolin, Klimontów, Morawica, Balice a Gožlice. Ján mal 3 synov, Andreja (v zálohe mal Bardejov), Jána a Mikuláša. Andrej dostal svoj prídomok (druhé meno) z oblasti Balice (Balický). Táto rodina položila základy pre ich neskorší úspech v dobe Žigmunda Luxemburského. Hoci Andrej získal reputáciu v Uhorsku, nie on, ale jeho bratranec Prokop bol prvým členom rodiny, ktorý prišiel do Uhorska a stal sa kastelánom v rumunskej Rodne (Anieş) v roku 1395. Prokop čoskoro rozšíril svoj vplyv. Kráľ s cieľom splatiť svoj dlh 6000 florénov sľúbil Prokopovi Hanigovský hrad v Šarišskej župe (ten vlastnili predtým Ákošovci) a iné majetky v Zemplíne ako Stropkov a Pozdišovce v roku 1398. Toto bol prvý získaný majetok člena rodu v Uhorsku. Prokop prišiel do Uhorska pravdepodobne zo Stiborom zo Stiboríc (1347 – 1414). Prokop slúžil Žigmundovi verne, bojoval za kráľa až do konca a zomrel po bitke na následky zranenia (†1401). Po jeho smrti pripadol Stropkov do rúk kráľa Žigmunda, ktorý ho 12.3.1404 zálohoval za 6000 zlatých spomínanému Andrejovi a jeho bratom Mikulášovi a Jánovi. Andrej bol pravdepodobne aj členom Dračieho rádu. Rád založil dňa 12. decembra 1408 rímsky cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský spolu s manželkou ako svetský rytiersky Dračí spolok (lat. Societas draconis). Poslaním členov rádu bol boj proti Turkom a ochrana kresťaanstva. Bratia Balickí boli spokojní s novou donáciou; namiesto trhového mesta Stropkov nadobudli viac významné mesto Debrecín. (Žigmundovi sa podarilo vykúpiť mesto Stropkov o 2 roky skôr ako Hanigovský hrad). Hoci je Debrecín z Poľska ďalej ako Stropkov, jeho ročná daň bola väčšia ako tá stropkovská.
Na rube listiny sa nachádza dorzálny zápis z 18. storočia: Inscriptionalis super castro Wyvar in de Saros oppido Sztropko et possessione Pazditz in Zemliniensi commitatibus ex _______ pro Andreas Baliczki 1404 – tento zápis je len obsahovým zhrnutím textu listiny.
K listine samozrejme nemôže chýbať kráľovská pečať. Ide o kruhovú pečať s červeným voskom, ktorá je privesená. Obraz pečate tvorí štít, ktorý je rozdelený na 4 časti; 1. a 3. pole je rozdelené na štyri štvrtinové časti a v 2. a 4. poli je lev (znak Luxemburgovcov). Kruhopis je v znení: S. SIGISMUNDI REG. HUNG. EC SAC. RO. IMP. VICAR. REG. BOEM. GUBNATO.
Ak by sme mali zhrnúť obsah a informácie z listiny dospejeme k záveru, že Stropkov bol po smrti Ladislava kráľovským majetkom, keďže ho kráľ len Balickovcom zálohoval. Odkedy vlastnil mestečko Ladislav zatiaľ nevieme. Vlastnícky vývoj je nateraz v línii dedukcií, keďže písomný materiál k dispozícii nemáme. Je veľmi pravdepodobné, že Stropkov bol kráľovským majetkom, keďže nikde sa nám nezachovala listina, aby sa niekto o panstvo Stropkov súdil. Žiadne majetkové nezhody sa v zachovanom listinnom materiály nenachádzajú. Od začiatku 14. storočia máme dostatok listín na to, aby sme vedeli povedať, že naše mesto bolo v kráľovských rukách a následne v krátkej držbe Ladislava Ákoša. Obsah prvej písomnej zmienky z 12.03.1404 budeme naďalej podrobovať ďalším výskumom, aby sme sa dopátrali k novým faktom. Pevne dúfame, že na budúci rok prinesieme opäť nové informácie.
Zdroje: ENEGEL, Pál: Közép¬kori Magyar Genealógia – Ákos család. Budapešť, 2001. CD.
INCZE, János: „My Kingdom in pledge“ King Sigismund of Luxemburg´stown pledging policy. Budapešť: Central European University, 2012, str. 54 – 58.
Magyar Nemzeti Leveltár, Q 311 / 714 20, DL 8944 z 12.03.1404 – dostupné na internete:
(https://archives.hungaricana.hu/…rters/93530/?…)
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda

obrazok obrazok

redakcia | 9. 3. 2018 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 254x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou