smahu správy

Svätoštefanské kultúrne leto 2017 bolo prvou lastovičkou k ďalším aktivitám na záchranu kostola

L. Bičej: „Nie je deň, aby sa po hrádzi chrániacej kostolík neprechádzali našinci alebo zahraniční turisti prechádzajúci okolo.“

Kostol sv. Štefana kráľa, teraz stojacom na jednom z brehov 50-ročného vodného diela Domaša, bol kedysi súčasťou panskej záhrady nad zatopenou obcou Kelča. Kvôli výstavbe nádrže sa ľudia museli vysťahovať, z niekdajšej obce Kelča ostal len neveľký barokovo-rokokový kostolík, v ktorom zmĺkol život a pomaly začal chátrať. Tento smutný fakt si všimol Lukáš Bičej, rodák z neďalekej Novej Kelče. Prvé aktivity na záchranu Božieho chrámu rozbehol ešte ako 25– ročný pred deviatimi rokmi, keď založil OZ Stephanus.. „Mal som možnosť cestovať po svete. Za hranicami som videl, ako si tamojší svoje pamiatky chránia, ako sa o ne starajú, uvedomujúc si, že je to časť ich histórie, ktorú keď zničí čas a nevšímavosť im už nik nevráti,“ spomína si MUDr. Lukáš Bičej predseda o.z.
Občianske združenie Stephanus na záchranu kostola vzniklo v roku 2008. Jeho snahou je zviditeľniť túto históriou opradenú pamiatku, podporiť cestovný ruch na Domaši a v neposlednom rade zachrániť samotnú stavbu. Odvtedy začal beh na dlhé trate. Popri svojej dobrej myšlienke mladý lekár natrafil na rôzne odozvy. S pomocou pomohli sponzori, dokonca sa našli aj takí, ktorí sa prihlásili sami.
„Rekreačná oblasť má z pohľadu cestovného ruchu potenciál, kde môžu turisti aktívne tráviť voľný čas. Bola by veľká škoda tento fakt nevyužiť a pre ľahostajnosť a nevšímavosť nechať napospas osudu pamiatku na našich predkov.“
S kultúrnymi aktivitami začalo občianske združenie už v minulosti, nie však v takom rozsahu ako sa to podarilo toto leto. Vďaka podpore Prešovského samosprávneho kraja a obce Nová Kelča sa podarilo zorganizovať zaujímavé podujatia. V rámci Svätoštefanskéko kultúrneho leta 2017, počas júlových a augustových víkendov, Kostol sv. Štefana kráľa ožil „multižánrovým festivalom kultúry“. Festival otváral plenér spojený s vernisážou výstavy fotografií PSK Choď a foť 2016“, kde sa víťazom vo facebookovom hlasovaní verejnosti stala práve fotografia kostola od Matúša Vavreka, ktorý v samotnej súťaži za ňu získal 2. miesto. Zahájenie leta hudobne spríjemnil aj koncert sláčikového kvarteta Kombozet. Peknú účasť mal aj festival gospelovej hudby a chvál „Domaša Gospel Fest 2017“, či koncerty zborového spevu, kde sa predstavil košický Zbor sv. Cecílie a Zbor. P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou. Za perličku by sa dala označiť návšteva spojená s katechézou o pôsobení zla v našich životoch exorcistu o. Imricha Degra z Košickej arcidiecézy. Divadelníci z bratislavského Teatro colorato prítomným zahrali pútavú hru Karola Wojtylu – Lúče otcovstva, vypovedajúcu o zodpovednosti otca. Nechýbal ani víkend, kedy si spoločnou besedou s pamätníkmi spojenou s premietaním dokumentárneho filmu o výstavbe VN Domaša a sťahovaní obyvateľov zo zatopených dedín pripomenuli 50. výročie vodného diela Domaša. Najväčšou akciou boli odpustové slávnosti spojené so stretnutím rodákov a folklórnym vystúpením Marky Mačoškovej a FS Cifroško. Leto v kostole vyvrcholilo uplynulú sobotu, koncertom dobovej barokovej hudby 5 ročných období v podaní umelcov zo súboru Il cuore barocco. „Teší nás, že si festival našiel svojich priaznivcov. Zúčastnilo sa na ňom vyše 1 200 návštevníkov, čo je na prvotnú letnú sezónu pekné číslo. Projekt bol podporený z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja, preto veríme, že táto úspešná spolupráca mala zmysel a bude pokračovať aj do budúcnosti,“ uviedol L. Bičej.
Okrem spomínaného, bol kostol počas letnej sezóny sprístupnený každý deň od 15.00 – 17.00 hod. Návštevníci sa mohli len tak pokochať nádherou, preniesť sa pár storočí späť, alebo si prísť požičať knihu. „Spoločne s Hornozemplínskou knižnicou vo Vranove sme v rozhodli prilákať verejnosť a dovolenkárov aj programom Vezmi knihu – vráť knihu. Poličky sme zaplnili vyradenými knihami z knižničného fondu alebo z vlastnými. Nechýbal žiaden žáner, od atlasov, encyklopédií, literatúry pre deti, románov či knihách o histórii, knižnica potešila nejedného návštevníka. Chodili si ich požičiavať, prezerali, niektorí nám knižnicu aj doplnili.“
Už na prvý pohľad je vidieť, že kostol, ktorý prežil bez väčšej ujmy prvú aj druhú svetovú vojnu by nutne potreboval rekonštrukciu strechy a fasády, rovnako ako aj vybudovanie bezpečného parkovisko pre návštevníkov v jeho blízkosti. Preto najbližšie kroky OZ Stephanus sa budú uberať práve týmto smerom. „Doslova a do písmena roboty je ako na kostole.“
-r-

obrazok obrazok obrazok obrazok obrazok
obrazok obrazok obrazok obrazok obrazok

Kostol sv. Štefana kráľa

Keď obec Kelča pripadla roku 1767 šľachtickému rodu Véčeiovcov pochádzajúcemu z Ugočskej stolice, barón Wolfgang Véčei si obec zvolil za svoje trvalé sídlo a dal tu postaviť tento kostol a kaštieľ. Autorom projektu barokovo-rokokového kostola s prvkami klasicizmu sa stal Gašpar Urlespacher, staviteľ a sochár, pôsobiaci po roku 1750 v Prešove, je autorom aj greckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v PO. Tento vynikajúci architekt odovzdal fundátorovi Véčeimu a Kelčanom dielo jedinečnej umeleckohistorickej hodnoty. Kostol predstavuje typ jednoloďovej monumentálnej stavby s polkruhovým uzáverom presbytéria s polkruhovými prízemnými sakristiami a so širokou dvojvežovou štítovou fasádou. Vstupný portál je lemovaný polostĺpmi a zakončený štítom, na ktorom sú platické voluty a plošný štukovaný ornament. Celá stavba je členená pravidelným rytmom štíhlych pilastrov. Veže majú terčíkové odstrešné rímsy, na ktoré dosahujú rovné prilbové strechy s laternou. Na čelnej stene sa nachádza letopočet datujúci stavbu a pod ním erb Véčeiho. Bohaté štukované barokovo-rokokové ornamenty prevládajú aj v interiéri kostola (na klenbových poliach, v nadokenných plochách a na parapete murovanej empory). Tejto dekoračnej tendencii sú prispôsobené aj rokokové oltáre. Hlavný a dve bočné sú prácami jednej rezbárskej dielne a pochádzajú z čias stavby kostola. Z tohto obdobia je aj patronátna lavica s erbom Véčeiovcov a svätenička (zhotovené v inej rezbárskej dielni ako oltáre). Interiér dopĺňajú mramorová krstiteľnica a večná lampa, taktiež z obdobia stavby kostola. Kostol bol dokončený v roku 1780 a zasvätený Štefanovi, uhorskému kráľovi. Barón Véčei sa s výrobou chrámového pokladu obrátil na levočského majstra Jána Silašiho, najznámejšieho zlatníka svojej doby.

obrazok

Platan

Platan javorolistý rastie v tesnom susedstve vodnej nádrže Domaša v areáli kostola sv. Štefana Kráľa z roku 1780, ktorý je spolu so stromom od vôd Domaše chránený od roku 1966 umelým kamenným valom.
Spolu s kostolom sv. Štefana Kráľa tvoria akúsi nerozlučnú dvojicu a spolu sú akousi poslednou pamiatkou na zatopenú obec Kelča , ktorá bola zbúraná pri výstavbe Domaše. Celý areál, v ktorom platan rastie, vznikol v roku 1966 pri výstavbe VN Domaša, kedy bol spolu s kostolom obohnaný umelým kamenným násypom a takto rastie už viac ako 35rokov. Hneď vedľa celého areálu stál do roku 1945 aj kaštieľ baróna Wolfganga Vecseiho, ktorý bol však spolu s „Panskou záhradou“ zbombardovaný a zničený nemeckými vojskami koncom 2. svetovej vojny.

redakcia | 1. 9. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 148x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou