smahu správy

1939, 1944, 1968

Pakt Ribbentrop – Molotov
Tento Pakt o neútočení bol podpísaný 23. augusta 1939 v Moskve. Od jeho podpísania už ubehlo 79 rokov. Bola to zmluva medzi Nemeckom (Hitlerom) a Sovietskym zväzom (Stalinom). Podpísali ju ministri zahraničných vecí oboch krajín, za Nemecko Joachim von Ribbentrop a za Sovietsky zväz Viačeslav Molotov. Osobne prítomným bol aj vodca Sovietskeho zväzu Stalin. Táto zmluva ich mala zaviazať k vzájomnej hospodárskej a vojenskej spolupráci a obe krajiny nesmeli proti sebe bojovať. Pakt bol uzatvorený na 10 rokov (vydržal len necelé 2 roky). Okrem týchto vecí sa v zmluve nachádzal aj tajný dodatok, ktorý bol podpísaný 28. septembra 1939. Dodatok obsahoval dohodu o rozdelení Poľska. O udalostiach, ktoré vyvrcholili 1. septembra 1939 nebudeme bližšie písať. Keď si obe krajiny rozdelili svoje sféry vplyvu, tak Stalin chcel časom stále viac územia, čo sa Hitlerovi veľmi nepáčilo. Molotov následne 12. novembra 1940 prišiel do Nemecka a rokoval s Hitlerom a Ribbentropom a ďalšom smerovaní a vymedzeniu sfér vplyvu oboch krajín. V týchto názoroch sa nezhodli a taktiež počas rokovania bol Berlín bombardovaný britskými letcami, pričom bol Molotov ubezpečovaný, že Nemecko má Britániu pod kontrolou. Po následnom odchode Molotova z Berlína sa Hitler rozhodol rýchlo zakročiť, aby Sovietsky zväz neudrel ako prvý. Tieto všetky udalosti viedli k operácii Barbarossa, čiže útoku na Sovietsky zväz dňa 22. júna 1941.

obrazok

Slovenské národné povstanie
Slovenské národné povstanie začalo 29. augusta 1944 a trvalo do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili centrum Slovenského národného povstania, a to Banskú Bystricu. Tento rok ubehne už 73 rokov od vypuknutia SNP. Dňa 29. augusta 1944 generál Čatloš musel prečítať prejav, ktorý zaznel v rozhlase o 19. hod. a 35. minúte. V prejave sa hovorilo o tom, že nemecké vojská vstupujú na Slovensko a aby im Slováci poskytli pomoc. Tento prejav generál Čatloš prečítal po nátlaku prezidenta Tisa a vyslanca Ludina. Ústredie v Banskej Bystrici muselo zakročiť. Po prejave o 20. hodine dával plk. Golian rozkaz slovenskej armáde, aby sa proti tejto okupácii bránili. V rozhlase zaznelo dohovorené heslo „Začnite s vysťahovaním“, čo znamenalo Začnite povstanie. Tieto vyhlásenia značne ovplyvnili 2 východoslovenské divízie na východnom Slovensku, pretože generál Čatloš od povstania pod nátlakom odrádzal, plk. Golian dával príkaz k povstaniu, veliteľ oboch divízii generál Malár bol držaný v Bratislave a o ničom ešte doposiaľ nevedel a jeho zástupca plk. Talský odletel na rokovanie na sovietsku stranu.
V zimných mesiacoch roku 1943 sa začala v blízkych lesoch medzi Stropkovom, Turanmi a Medzilaborcami formovať partizánska skupina Čapajev. Jej veliteľom bol Ivan Kononovič Baľuta a náčelníkom štábu npor. Ľudovít Kukorelli. Táto skupina zohrala dôležitú úlohu v bojoch proti nacistom. Nemci postupne obsadzovali aj okolité obce stropkovského okresu. Keďže obyvatelia spolupracovali s partizánmi, Nemci sa im kruto pomstili. Preto bol Stropkov 21. septembra v dôsledku obsadenia mesta nemeckými vojakmi bombardovaný sovietskym vojskom. Odbojové hnutie v okolí mesta narobilo nacistom problémy. Nacisti začali partizánske hnutie likvidovať a aj obyvateľov, ktorí pomáhali partizánom. Začali ničiť okolité obce a na rad sa dostal aj Tokajík. Nastal 19. november 1944, deň Tokajíckej tragédie.

obrazok

Vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa
V období komunizmu bola cieľom hospodárstva celková kontrola spoločnosti, výroby, trhu a spotreby. Cieľom bolo dosiahnuť stále udržateľný rozvoj, všetci mali mať rovnaké podmienky. V apríli 1963 bol odvolaný z pozície prvého tajomníka ÚV KSS Karol Vacílek a nahradil ho Alexander Dubček, ktorý sa týmto prvýkrát dostáva do popredia. V súvislosti s hospodárstvom sa začína hovoriť o určitej reforme hospodárskeho života a to predovšetkým prostredníctvom trhového hospodárstva. Nakoniec v roku 1967 celý tento nespokojný proces, ktorý tu bol s hospodárstvom a so spoločenskou situáciou vyvrcholil na 4. zjazde ČSR spisovateľov 27. – 29. 6. 1967, ktorí kritizovali politické pomery v štáte a naznačovali reformu hospodárskych a politických reforiem, dožadovali sa zrušenia cenzúry a žiadali autonómiu na kultúrnom poli. To bol v podstate prvý hlas za demokratizáciu spoločnosti. Na toto vláda na čele s prezidentom A. Novotným reagovali tak, že zakázali publikovať správy z tohto zjazdu a zakázali publikáciu literárnych novín. Niektorí spisovatelia boli vylúčení z klubu ČSR spisovateľov. V roku 1967 bolo výročie Matice slovenskej, na ktorom sa zúčastnil aj prezident A. Novotný. Tu urážal Slovákov a odmietol prevziať dary, ktoré mu Matica slovenská odovzdala. Alexander Dubček sa vyjadril, že je potrebná zmena vo vedení komunistickej strany v ČSR. Dňa 3.1. 1968 bol zvolený na pozíciu prvého tajomníka komunistickej strany Alexander Dubček. Dubčeka v jeho predchádzajúcej funkcii prvého tajomníka ÚV KSS nahradil Vasiľ Biľak. Dubček 8. – 10. januára 1968 bol na návšteve v Moskve, kde spolu s Brežnevom na rokovaniach prezentoval svoje názory a napriek tomu, že sa niektoré jeho názory nestotožňovali so ZSSR vedením, tak mu vyjadrili svoju podporu. Vo februári 1968 zasadalo slávnostné plénum Ústredného výboru KS ČSR, kde sa vyslovila myšlienka na demokratizáciu pomerov. V roku 1968 sa začal pripravovať Akčný plán, ktorý mal priniesť nové smerovanie politiky. Tento Akčný program rátal s dosť radikálnymi myšlienkami proti komunizmu a reformný proces začínal vyvolávať znepokojenie u susedných krajín. Dňa 13. – 14. júla 1968 sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov Varšavskej zmluvy vo Varšave, z ktorého poslali ČSR komunistom varšavský list a upozorňovali v ňom na potrebu zabrániť kontrarevolúcii a reformám.
Dňa 29. júla – 1. augusta sa uskutočnilo stretnutie v Čiernej nad Tisou medzi ČSR a ZSSR komunistami. Toto stretnutie do určitej mieri pokračovalo v Bratislave, kde 2. augusta 1968 piati komunistickí funkcionári Alois Indra, Vasiľ Biľak, Drahomír Kolder, Antonín Kapek a Oldřich Švestka odovzdali Brežnevovi pozývací list, v ktorom žiadali ZSSR o pomoc a podporu v spolužití všetkých prostriedkov v mene záchrany socializmu v ČSR. Nakoniec došlo dňa 20. – 21. augusta 1968 k prekročeniu ČSR hraníc vojskami Varšavskej zmluvy, teda 5 krajinami, ktoré sa zúčastnili, ako ZSSR, Poľsko, Maďarsko, NDR a Rumunsko. Bolo to 27 divízií, približne asi pol milióna vojakov a došlo k pár úmrtiam. Tento rok ubehlo od vstupu vojsk 49 rokov.
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda

obrazok

redakcia | 1. 9. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 166x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou