smahu správy

Nádvorie kaštieľa zdobí šesť sôch slovenských a poľských rezbárov

obrazokPred budovou historického kaštieľom počas minulého týždňa prebiehal Karpatský plenér dreveného umenia. Výsledkom šikovných rúk šiestich rezbárov je šesť impozantných drevených plastík významných osobností našej histórie, o ktorých ste sa mali možnosť postupne dočítať na stránkach našich novín v rubrike Historického okienka. Plenér je spoločným projektom mesta Stropkov a mesta Korczyna. Projekt je financovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a jeho celková hodnota predstavuje 14 821,50 eur, aktivity na strane Stropkova majú hodnotu 5 407,08 eur.

Široká verejnosť mala od pondelka, 31. júla možnosť sledovať, ako sa z veľkých kusov dreva postupne stávajú podobizne v nadživotnej veľkosti – richtára Jozefa Žanonyho, zakladateľa stropkovského futbalu Lukáša Vereša Vyšehradského, redemptoristu, blahoslaveného Metoda Dominika Trčku, básnika Pavla Országha Hviezdoslava a následník rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este.
Aj keď v Stropkove išlo o prvý projekt takéhoto charakteru, vo verejnosti si získal veľmi kladné hodnotenie, čo potešilo najviac samotných tvorcov. Ich celotýždňová snaha vyvrcholila v piatok, 4. augusta, hodinu pred oficiálnym začiatkom 23. ročníka Stropkovského jarmoku slávnostným ceremoniálom a odhalením sôch.
Sochy vyrezávali rezbári Peter Mušinský, Jozef Michňa, Marek Drozd, Paweł Leszega, Jan Leszega a Kazimierz Łach. Tvorivú dielňu si pochvaľovali všetci, aj keď im pri ich náročnej úlohe robilo spoločnosť naozaj horúce počasie. V kolektíve nechýbala dobrá nálada, výmena skúseností a v neposlednom rade ani vznik nových priateľstiev či upevnenie tých starých.
Plastika Metoda Dominika Trčku vzišla z rúk rodeného Stropkovčana Petra Mušinského. Rezbárstvu sa venoval popri zamestnaniu len ako záľube. Tá mu však vydržala a dnes je tomu už vyše 30 rokov. V súčasnosti ako aktívny dôchodca má na svoj koníček viac času, preto neváhal a pozvanie na plenér prijal. Radosť mu urobila nielen vyrezávaná osobnosť, ale aj ľudia, ktorí skupinu rezbárov podporovali dobrým slovom a uznaním.
Jozef Michňa z obce Jakubany pri Starej Ľubovni sa rezbe venuje profesionálne. Vzťah k drevu sa u neho pestoval už od mala, od dvanástich rokov je drevo súčasťou jeho života. „Prvými vecami, ktoré som opracoval boli rúčky do hrablí. Vyštudoval som strednú školu reštaurovania nábytku, čo do istej miery obnáša aj rezbárstvo a komplet technológiu spracovania dreva, hlavne staré postupy a materiály, aké sa používali v minulosti. Ide to ruka v ruke, od stolárčiny až po rezbárčinu, pretože nábytky kedysi boli bohato vyrezávané.“ V Prešove vyštudoval výtvarnú výchov a etiku, najviac si ho však získala práve socha. Ako nám prezradil, že na vyrezávanie dostal tenší kus dreva, tak musel niektoré časti sochy futbalistu Lukáša Vereša dolepovať, aby mohol stvárniť pohyb, pretože strnulá sochy by nevyznela. „Dôležité je čo chcem stvárniť a tomu prispôsobiť aj materiál. Tu je to trošku náročnejšie, pretože som sa musel materiálu prispôsobiť. Ide o sympoziálnu sochu, treba ju dotiahnuť do istých čŕt, aby sa objekt na seba podobal , ale je to viac štylizovanejšie.“
Z neďalekej Krajnej Poľany na plenér zavítal aj Marek Drozd. K rezbárstvu, ktorému sa začal venovať pred štyrmi rokmi viedlo drevo. „Stále som mal k drevu blízky vzťah, oslovilo ma, čím sa spojilo príjemné s užitočným. Socha richtára Jozefa Žanonyho je v poradí štvrtá, ktorú vyrezávam, obrazov som doteraz vyrezal približne pätnásť. Teraz ma čakajú posledné úpravy pred dokončením a socha je pripravená na postavenie.“
Kazimierz Łach, poľský autor podobizne Františka Ferdinanda d´Este si plenér nevedel vynachváliť. Podľa neho, na plenéroch nejde len o samotné sochy, aj keď sú dôležité, ale predovšetkým o celkový priebeh, atmosféru a kolektív kamarátov, rezbárov. Jeho sochu sa mu podarilo dokončiť ako prvú.
Pawel Leszega na Karpatskom plenéri vyrezával pseudonym Pavla Országha Hviezdoslava s podobizňou jeho tváre. Rezbárstvu sa venuje nespočetne veľa rokov, pôsobí ako učiteľ rezbárstva v Krosne. Je absolventom umeleckej školy maliarskej, ale tá mu neučarovala tak ako drevo. Podobné plastiky, portrét a písmená v Stropkove robil tretí raz. Ako prezradil, v porovnaní s prvými dvoma, aj keď boli omnoho väčšie, bolo práve meno Hviezdoslava najťažšie. Náročnejšia práca počas týždňa sa vyrovnávala so atmosférou, ktorej nič nechýbalo. Pán Leszega sa bude do Stropkova rád vracať, ako do mesta, kde má priateľov.
Naplánovaných sôch bolo päť, no na pondelkový zjazd okrem piatich očakávaných rezbárov prišiel aj syn poľského rezbára, Jan Leszega. Vznikla tak ďalšia socha Žigmunda Peteho. Povolaním architekt sa podobne ako jeho otec venuje drevorezbe, no však len ako koníčku. „Driev bolo šesť, tak prečo nevyrezať niečo len tak pre radosť. Inšpiráciu som čerpal z erbu v kostole. Najťažšie bolo zachytiť postoj, aby socha mala správne proporcie, dĺžku rúk a nôh.“ Na podstavci sochy je stvárnený aj erb rodiny Peteovcov.
-r-

obrazok obrazok obrazok obrazok obrazok
obrazok obrazok obrazok

redakcia | 11. 8. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 261x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou