smahu správy

Jubileá urbárov z rokov 1567 a 1767

V stropkovskom týždenníku Spektrum, číslo 16 z 18. apríla 2017 sa nachádza článok Jubileum urbára zo Stropkova, ktorého autorom je Andrej Kaputa. Písal o urbári (URBÁR – pozemková kniha) z roku 1557, ktorý oslávi v septembri 460 rokov. My by sme chceli nadviazať na jeho článok stručným opisom ďalších urbárov, ktoré v tomto roku tiež oslávia svoje jubileum.

Prvým takým urbárom, ktorý oslávi jubilejných 450 rokov, je urbár z 20. septembra 1567. Tak ako aj urbár z roku 1557, aj tento sa dá nájsť na internete pod stránkou spoločnosti ARCANUM a samotný urbár na nachádza v Maďarskom národnom archíve. Monografia Jána Beňka už tento urbár na strane 52 uvádza pod signatúrou MOL U et C, Fasc. 113, nr. 1. Jednoduchý odpis tohto urbára je aj v Štátnom oblastnom archíve v Prešove, vo fonde Pete – Stropkov, nr. 154. V tomto urbári sa samotné mesto Stropkov neopisuje. Sú tam zapísané len obce, ktoré v tom čase k Stropkovu a jeho panstvu patrili. Urbár vznikol po smrti Gabriela Perínskeho (7. jún 1567), ktorým vymrela palatínska vetva Perínskovcov. Stropkov sa stal kráľovským majetkom a kráľ nariadil kráľovským komisárom, aby vyhotovili súpis všetkých dedín panstva, ich poddaných a povinností. Ako uvádza Ján Beňko, v tejto pozemkovej knihe sa nachádza 29 dedín, v ktorých bolo 149 obývaných usadlostí, 7 bolo opustených a 47 želiarskych domov. Ročný cenzus predstavoval 148 zlatých a 10 denárov. Pri začatí opisu obcí sa nachádza nadpis, ktorý poukazuje na vyššie uvedený fakty. Neskôr pisár rukou dopísal do pravého horného rohu, že panstvo bolo predané Jánovi Petemu (Stropkov získal donáciou z 1. septembra 1569 a za 35 200 rýnskych zlatých). Stropkovská časť urbáru sa začína slovenskými obcami, prvou z nich bola Kelča a pokračuje rusínskymi (riadili sa valašským právom).
Druhým významným urbárom, ktorý už oslávil 250 rokov bol Tereziánsky urbár. Aj tento urbár sa dá nájsť na internete podobne, ako ostatné. Ján Beňko tento urbár opisuje v monografii mesta na strane 81 – 83, pričom uviedol signatúru ZML (Borsod-Abaúj-Zemplén megyei Leveltár), Zemplén megye, Loc. 104, nr. 604. Reformy Márie Terézie priniesli v krajine úspech a už mladšia generácia uhorskej šľachty sa s kráľovnou a jej reformami zblížila. Jednou z nich bola aj Urbárska regulácia. Mária Terézia 23. januára 1767 vydala o tejto regulácii patent. Išlo o súpis majetku a vzťahov medzi poddanými a zemepánmi. Jej cieľom bolo ich zjednotenie a rovnomerné zdanenie. V celej krajine sa vytvárali tzv. Tereziánske urbáre a nimi sa zisťoval stav v každej dedine a v každom meste. Táto akcia trvala do roku 1772. Urbárskou reguláciou sa v poľnohospodárstve zaviedli aj nové technológie, taktiež aj pestovanie kukurice, tabaku, zemiakov a aj chov nových plemien dobytka. Aj keď v niektorých stoliciach kráľovná narážala na odpor miestnej šľachty, do roku 1774 bol tereziánsky urbár zavedený prakticky vo všetkých stoliciach krajiny.
Hoci stoličný komisári Andrej Berkely a Mikuláš Matiašovský prišli do Stropkova 28. apríla 1772 (už do bude 245 rokov) a začali vytvárať Tereziánsky urbár mesta a okolitých obcí, urbár Márie Terézie začal písať svoje dejiny už jeho zavedením v roku 1767.
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda

obrazok obrazok

redakcia | 26. 5. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 49x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou