smahu správy

170. výročie od úmrtia Michajla Baludjanskoho (1769 - 1847), významného právnika, pedagóga, politológa, vedca a rodáka z východného Slovenska

obrazokPochádzal z prostredia karpatských Rusínov – Ukrajincov, ktorí žijú na severovýchodnom Slovensku od druhej polovice 14.storočia. Toto územie vtedy tvorilo nedeliteľnú súčasť mnohonárodnostného Uhorského kráľovstva. Uhorsko neskôr vytvorilo zväzok s Rakúskom. Rakúsko – Uhorsko vzniklo po prehranej rakúsko-pruskej vojne roku 1866. Rakúske cisárstvo zotrvalo až do 8. júna 1867. Habsburská monarchia sa, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, zmenila na reálnu úniu Rakúsko – Uhorsko. Tá sa po 1.svetovej vojne, roku 1918 rozpadla. Vznikli nástupnické štáty a medzi nimi aj Česko-Slovenská republika.

Michajlo Baludjanskij sa narodil 7.októbra 1769 v obci Vyšná Olšava, v neveľkej rodine gréckokatolíckeho kňaza. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1382 ako Elsewa, neskôr ako Olsua (1391) a Vyšná Olšava od roku 1920 (v maďarskom jazyku Felsӧolsva). Za Uhorského kráľovstva obec patrila hradnému panstvu Čičava a bola súčasťou Zemplínskej stolice. Od roku 1493 patrila hradnému panstvu Makovica, ktorá bola súčasťou Šarišskej stolice s administratívnym centrom – Šarišský hrad a od roku 1647 to bolo mesto Prešov (prvú písomnú správu o Prešove nachádzame v listine z roku 1247, v roku 2017 si Prešovčania pripomenie už 770.výročie od založenia tejto metropoly).
Michajlo Baludjanskij obecnú školu vychodil v rodnej obci, v štúdiu pokračoval na Gymnáziu v Novom Meste – Sátoraljaújhely (1.písomná zmienka o m. je z roku 1261), ktoré vtedy bolo sídlom Zemplínskej stolice (mesto má polohu pri rieke Bodrog na území severovýchod. Maďarska, v súčasnosti časť tohto mesta tvorí Slovenské Nové Mesto; mesto ako celok bolo, po roku 1945, rozdelené štátnou Maďarsko – Československou hranicou). Po ukončení gymnázia študoval filozofiu a právo na Kráľovskej akadémii v Košiciach (1783–1787), ktorú ukončil s vyznamenaním. V rokoch 1787 – 1789 pokračoval v štúdiu na Právnickej fakulte Univerzity vo Viedni, kde v priebehu dvoch rokov zvládol predpísané učivo štvorročného univerzitného štúdia. Po ukončení fakulty pracoval ako prof. politických vied vo Veľkovaradínskej akadémii (v maď. jaz. Nagyvárad, súčasné mesto Oradea v severozápadnej časti Rumunska).Vyznával revolučné myšlienky Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie (1789–1799) – sloboda, rovnosť, bratstvo. Bol zapojený do hnutia uhorských jakobínov, preto bol stále pod drobnohľadom polície a evidovaný na jej „čiernej“ listine ako podozrivá a nedôveryhodná osoba. V súvislosti s týmto pohľadom na jeho osobu, zo strany polície, bol Baludjanskij zapísaný do zoznamu 44-štyroch najnebezpečnejších prominentov – revolucionárov uhorskej monarchie, preto mal aj problémy pri hľadaní si vhodného pracovného miesta. Vedeckou činnosťou v roku 1796 získal doktorát práv (JUDr.) na univerzite v Pešti (Budapešti) a od roku 1802 pôsobil ako dekan právnickej fakulty. V podmienkach dusného politického ovzdušia v Uhorsku, využil M. Baludjanskij pozvanie ruského cára Alexandra I. na návštevu krajiny a v roku 1804 odcestoval spolu s manželkou a synom do Ruska. Tam mu bola ponúknutá práca na poste vysokoškolského pedagóga na Pedagogickom inštitúte, katedre politických vied, v Sankt – Peterburgu, ktorú prijal a na tomto pracovisku pôsobil v rokoch 1804–1819.V Rusku sa usadil natrvalo.
Neskôr bol zvolený za prvého rektora Univerzity v Sankt – Peterburgu, kde pôsobil v rokoch 1819 – 1821. (Univerzita v Sankt – Peterburgu bola založená v roku 1724). Ako pedagóg, právnik, politológ a vedec vystupoval na obhajobu tých univerzitných profesorov, ktorí mali voľnomyšlienkárske názory. Tie prezentovali aj vo svojich vedeckých prácach a na verejnosti. Za svoje postoje boli cárskym režimom prenasledovaní. Medzi tieto osobnosti patrili napríklad K. F. German, E. Raupach, A. I. Halič, K. I. Arsenev a iní.
Nakoľko dr. Baludjanskij nemohol v tomto období presadiť svoje vedecké a pragmatické odporúčania do praxe, rozhodol sa vzdať funkcie prvého rektora na univerzite, a v roku 1824, ako 52 – ročný, odišiel do dôchodku.
Michajlo Baludjanskij patril k významnej skupine reformátorov v Rusku, ktorú tvorili M.S.Mordvinov, M.I.Turgenev, M.M.Speranskij a iní. Dr. Baludjanskij bol uznávaným odborníkom v oblasti politickej ekonómie. Snažil sa rozvíjať teóriu Adama Smitha (1723–1790) v podmienkach Ruska. A. Smith bol škótsky filozof, ekonóm a univerzitný profesor, ktorého vedecký svet považuje za zakladateľa modernej ekonómie a jedného z najznámejších objaviteľov slobodného trhu. Najviac sa preslávil svojim dielom „Bohatstvo národov a vytvorenie konceptu „neviditeľnej ruky trhu“(z 9. marca 1776).
Michajlo Baludjanskij si predstavoval perspektívy rozvoja Ruska tak, že dôjde k reforme spoločensko-politického systému a právneho poriadku, čím by boli vytvorené podmienky pre zrušenie nevoľníctva v krajine. Svoje vedecké práce publikoval málo, ale tie v rukopisnom spracovaní samotným autorom sa zachovali. Patria medzi ne „System Michajla Baludjanskoho“, „Gurievsky projekt“, „O možnostiach riadenia štátnych zariadení a zákonodarnej moci v Rusku“, „Súbor zákonov, ktoré boli knižne vydané v 15-tich zväzkoch“. Za jeho angažovanosť pri kodifikácii právnych noriem bol jemu a jeho potomkom priznaný v cárskom Rusku šľachtický titul a do jeho erbu bola vlastnoručne vpísaná cárom Mikulášom I. rímska číslica „XV“. Bolo to vyjadrenie vďaky imperátora na zostavený pätnásťzväzkový právny poriadok „Svod zakonov Rossii“( 1961).
Medzi jeho významné vedecké práce patria aj „Národné bohatstvo a možnosti tvorby hospodárskych systémov“( 1806), „Návrh na zriadenie guberni“ a iné články a prednášky.
Na pamiatku Michajila Baludjanskoho bola v „Aktovej“ (obradnej) sále slávy Petrohradskej štátnej univerzity inštalovaná jeho busta, ktorá pripomína zásluhy tohto velikána v oblasti rozvoja vedy v tejto vychýrenej ruskej vzdelávacej inštitúcii.
Významný a talentovaný dr. Michajlo Baludjanskij zomrel ďaleko o „rodnej hrudy“ 15. apríla 1847 vo veku 78 rokov a jeho rakva s telesnými pozostatkami bola uložená na večný odpočinok do slovanskej zemi na cintoríne „Troicko –Sergejevskoe primorskoe kladbišče“ v bývalom hlavnom meste cárskeho Ruska, Sankt–Peterburgu (Petrohrade).
V jeho rodisku obyvatelia obce Vyšná Olšava tiež na neho nezabúdajú. Na jeho počesť a pamiatku mu bola zriadená na budove Kultúrneho domu „Pamätná tabuľa“, ktorou si jeho rodáci uctievajú významnú dejinnú osobnosť, ku ktorej Michajlo Baludjanskij určite patrí.
Môžeme byť právom hrdí na tohto velikána, zanieteného a pracovitého človeka, ktorý zasvätil celý svoj produktívny život vede, výchove mladého pokolenia a hľadaniu objektívnej pravdy v záujme napredovania ľudstva. Ako vedec a vizionár mal snahu prispieť svojimi právnymi normami k vytvoreniu novej a perspektívnej cesty sociálno-ekonomického vývoja a rozvoja nielen Ruska, ale aj celej Európy. Myslím si, že rodáci obce Vyšná Olšava, ako aj Rusíni – Ukrajinci Slovenskej republiky by s nadšením privítali, ak by pod taktovkou Ministerstva kultúry SR bol vyhotovený hraný dokumentárny film, ktorý by priblížil život a dielo tohto velikána z druhej polovice 19.storočia. Prispelo by to k vzájomnému poznaniu a obohateniu našich spoločných národných dejín z čias minulých a prehĺbeniu myšlienky slovanskej vzájomnosti, ktorá je pri poznaní histórie, vedy, kultúry a procesu boja za lepší život slovanských národov vždy aktuálna.
PhDr. Jozef Danko

Zdroj: Bajcura, Tamara: „Zakarpatoukrajinskaja intelligencija v Rossii v pervoj polovine 19 – oho veka“, Prjašev, 1971.

obrazok

redakcia | 14. 4. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 43x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou