smahu správy

Obec Bžany si píše už 645. stránku svojej histórie

Ako sídelná jednotka má svoju polohu na pravom, západnom brehu rieky Ondavy v jednej z mnohých pekných údolných dolín na Ondavskej vrchovine, ktorá patrí do východného oblúku Karpát. Má svoju bohatú históriu, siahajúcu do druhej polovice 14.storočia. Jej začiatky sú spojené s Valašskou kolonizáciou – prílevom pastierskeho ľudu zo severného územia Rumunska na územie severovýchodného Uhorska (terajšieho územia severovýchodného Slovenska).

V súčasnosti táto teritoriálna jednotka Rumunska je spravovaná Marmarošskou župou( Maramures ) s mestom Baia Mare. V predošlom historickom období tento teritoriálny celok tvoril nedeliteľnú súčasť územia Kyjevskej Rusi.(Jej rozpad na jednotlivé kniežatstva pripadá na rok 1132, kedy umrelo posledné kyjevské knieža Mstislav Veľký.)
Staroruské obyvateľstvo migrovalo z tohto územia do iných pre život bezpečnejších oblasti, aby sa ochránilo pred zlým zaobchádzaním zo strany Tatárov, Turkov, Litovcov alebo poľských pánov. So svojím obyvateľstvom odchádzali aj duchovní, ktorí im boli v ich ťažkom sociálno-ekonomickom položení oporou a zároveň udržiavali a šírili medzi veriacimi duchovnú kultúru v staroslovanskom liturgickom jazyku, obrade byzantskej cirkvi, ktorý veriaci gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi na Slovensku a inde vo svete udržujú aj v súčasnosti.
Podľa Wikipédie( Slobodnej encyklopédie),malú usadlosť, ako „základný kameň“ budúcej obce Bžany, údajne položil Šoltys v roku 1365. Prvá písomná zmienka o tejto sídelnej jednotke je z roku 1372 pod názvom Bozpataka( Bozpotok). V roku 1410 sa táto usadlosť spomína ako Bodzyas (Bodzas, Bodzaszagú Kosbor, v preklade z maďarského jazyka znamená baza, Vstavač bazový).V roku 1773 sa jej názov zmenil na Bžanye a v roku1808 Bžaneé. Súčasné pomenovanie obce – Bžany je od roku 1920. Názov obce zaiste korení v mene Božan či Bžan. Obec má svoj erb, autorom ktorého je Sergej Pančák. Erb obce tvorí strapec čiernej bazy s vetvičkou piatich zelených lístkov. Ten symbolizuje prírodný prvok a je umiestnený na bielej ploche, ktorá je v dolnej časti zaoblená a celá lemovaná jemným čiernym rámcom. Motív návrhu má historické korene a jeho celkový obraz, v heraldickej jednote, pôsobí pekným estetickým dojmom, ktorý je oficiálnym, reprezentatívnym erbom obce Bžany a ten je umiestnený aj na budove samosprávy OcÚ.
Usadlosť bola majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava. Hrad bol vystavaný v rokoch 1309–1316). Zrúcaniny hradu stoja na lesnatom návrší Beskydského predhoria Ondavskej vrchoviny (144 m.n.m.), má polohu severnejšie od mesta Vranov nad Topľou, na ľavom brehu riečky Čičava, severovýchodnejšie od obce Sedliská – Podčičva. Prvá písomná zmienka o Čičave je doložená rokom 1270 ako „Centrum Chichava“. Striedavo ju vlastnili Barkóczyovci a Szirmayovci. Od roku1414 bola strediskom panstva Rozgonyovcov, neskôr Drugetovcov a od roku1520 Báthoryovcov. Štefan Báthory bol poľský kráľ a ujec Alžbety Báthoryovej, uhorskej šľachtičnej (16.-17.storočie), ktorá žila na hrade v Čachticiach. Barónka Alžbeta Báthoryová bola údajne veľmi krutá žena so sadistickými sklonmi. Vydala sa za Františka Nádaždyho, feudálneho zemepána a hlavného kapitána uhorských vojsk, ktoré bránili Uhorsko pred Turkami. O Alžbete Bathoryovej je celý dlhý príbeh, ktorý bol spracovaný a sfilmovaný na plátne podľa scenára Juraja Jakubiska a Johana Chapple v réžii J. Jakubiska z roku 2008.
V roku 1600 malo sídlisko 5 až 10 poddanských domácnosti s nízkym počtom obyvateľov. V ďalších rokoch sa počet obyvateľov postupne zvyšoval alebo upravoval. V roku 1787 na 229, 1808 – 210,v roku 1828 to bolo už 32 domov s 239 obyvateľmi, 1900 – 193, 1930 – 202, 1940 – 295 (najvyšší počet), 1950 – 191, 1961– 239,1970 – 2012, 1980 – 204, 1989 – 169 a v roku 2015 – 165.V súčasnosti sa tento stav veľmi nezmenil. Nízky počet obyvateľov v obci Bžany v súčasnosti má svoje objektívne i subjektívne odôvodnenie.
*(Štatistické údaje sú použité zo zverejnenej štatistiky a iných prameňov.)
Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia, povozníctvom a ďalšími činnosťami, ktoré boli prísne usmerňované a regulované hradným panstvom.
Obec Bžany do roku 1918 patrila, v rámci Rakúsko –Uhorskej monarchie, do Zemplínskej stolice. Po 1.svetovej vojne tá sa začala 28.7.1914 a skončila 11.11.1918), rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie, vytvorení spoločného štátu dvoch národov a národnosti, žijúcich na tomto území, Česko – Slovenskej republiky (28.10.1918), sa začal meniť život na tomto priestore v strednej a juhovýchodnej Európe. K Česko – Slovensku bola pričlenená, na základe Versaillskej zmluvy z 18.01.1919 v Paríži, aj Podkarpatská Rus. (Tá zotrvala v štátnom zväzku v ČSR, ako autonómna oblasť, do 29.júna 1945, takmer 27 rokov. Na základe Zmluvy medzi vládou ČSR a vládou ZSSR z roku 1945, bola pričlenená k Ukrajine.) Ďalší spoločenský vývoj v Európe a vo svete bol nielen pestrý, ale aj náročný ako po stránke hospodárskej, tak aj sociálno-ekonomickej, ktorá postupne smeroval, v 30 a 40 rokoch 20.storočia, k veľkej hospodárskej kríze v Európe a vo svete. Česko – Slovensko zasiahla hospodárska kríza hlbšie a dlhšie obdobie, ako väčšinu ostatných kapitalistických štátov Európy. Najväčší pokles výroby nastal v roku 1933, ktorý bol ovplyvnený obmedzením exportu z ČSR do zahraničia a inými pálčivými problémami vnútroštátneho charakteru.
Ešte sa úplne nepodarilo prekonať dôsledky svetovej hospodárskej krízy z rokov 1929 –1933, keď na jeseň roku 1937 väčšinu krajín sveta postihla ďalšia hospodárska kríza. Tá postupne viedla nielen k novému vyostrovaniu sociálno-ekonomickej situácie v Európe a ostatnom svete, ale aj k násilným skupinovým prejavom a podnetom v jednotlivých štátoch s nebezpečnými výzvami na ďalšie delenie sveta, ktoré smerovalo k splanutiu ohniska 2. svetovej vojny.
Na ceste ďalšieho sociálno-ekonomického a kultúrno-spoločenského vývoja a rozvoja Európy a ostatného sveta stál ako „unikátny“, ale extrémne odstrašujúci pre ľudskú civilizáciu fenomén – fašizmus, ktorý sa ako rakovina šíril v Taliansku, Nemecku a v ďalších štátoch Európy a sveta. V tomto období Nemecko patrilo k štátom, ktoré bolo veľmi postihnuté krízou, počet nezamestnaných prekročil 6 mil. ľudí. Nástup Adolfa Hitlera k moci 30.januára 1933 v Nemecku situáciu ešte prehĺbil šírením nacistickej a expanzívnej politiky, ním a jeho prívržencami. Európa a svet sa ocitli v ohnisku požiaru, ktorému sa už nedalo diplomatickou cestou zabrániť. Po veľkých politických turbulenciách v Európe a vo svete, 1.septembra 1939 nacistické Nemecko so svojimi satelitmi, medzi ktorými nechýbala ani nová Slovenská republika s jej prezidentom Dr. Jozefom Tisom, brutálne napadli suverénne Poľsko. Týmto krokom sa začala najväčšia vojnová apokalypsa v dejinách ľudstva – 2. svetová vojna, ktorá spôsobila národom Európy a sveta veľké ľudské obete a nevyčísliteľné materiálne škody. Druhá svetová vojna v Európe sa skončila porážkou nacistického Nemecka a jeho prívržencov 8.mája 1945 a vo svete 2.septembra 1945.
Do antifašistického odboja v rokoch 1939 – 1945 bola zapojená aj veľká časť obyvateľov obce Bžany, najmä mužov stredného veku a mladších ročníkov.
V povojnovom období bolo veľké úsilie vynaložené na obnovu vojnou zničeného hospodárstva, politického i spoločenského života v štáte a opravu zničeného mesta, dediny a celej infraštruktúry.
Z tohto vojnového i povojnového obdobia je veľa postrehov a vypracovaných článkov redaktormi printovej tlače a rozhlasu, výpovedí priamych účastníkov odboja a boja za národné oslobodenie z obdobia rokov 1939 – 1945, množstvo autormi spracovaných dokumentárnych materiálov a vydaných kníh s tematikou literatúry faktu, ktoré približujú toto hektické obdobie a život ľudí ako celku v ČSR a tiež v regiónoch ako je aj ondavská dolina i samotná obec Bžany. Medzi diela s touto problematikou patria aj knihy zosnulého autora pána Doc. RNDr. Juraja Vargu, CSc, vysokoškolského pedagóga na Lekárskej fakulte v Košiciach –„Brody cez Ondavu“(1979) a „Skroteni živlov“(1985) a novšie vydanie knihy PhDr. Jozefa Danka „Obec Bžany-1372–2016“, ktorá vyšla z tlače v júli 2016. Obidvaja autori sú rodáci obce Bžany. Obaja mali a majú aj v súčasnosti, vrelý vzťah k „rodnej hrude“ a ľuďom, ktorí svojou tvrdou prácou a nezištnou účasťou v protifašistickom odboji v rokoch 1939–1945 prispeli k tomu, aby ďalšie generácie žili v mieri a budovali krajší, spravodlivejší a empatickejší svet na novom základe.
Tieto knihy ozrejmujú a približujú nielen novodobú históriu v jej dôležitých okamihoch, ale aj pozoruhodné príbehy ľudí, ktorú ju tvorili a tvoria aj v súčasnosti, z radov miestnych obyvateľov v regióne ondavskej doliny.
Regionálne udalosti novodobej histórie sú vzácne prvky, ktoré dotvárajú svojou mozaikou celkový obraz novodobej histórie Slovenska, dávajú jej objektívny rámec, dôveryhodnosť a aktuálnosť.
Ostatná kniha „Obec Bžany 1372 – 2016“ je venovaná aj 50.výročiu od dokončenia priehrady Veľká Domaša, v decembri 1966, ktorá svojou vodnou hladinou zaplavila aj 50% plochy v zastavanej časti rodinnými domami v obci, ktoré museli byť asanované. Títo obyvatelia, po 21 rokoch po 2.svetovej vojne, museli hľadať nové riešenie pre svoju ďalšiu existenciu, čo nikoho zo spoločenstva týchto ľudí určite nepotešilo. Avšak, na druhej strane pochopili, že výstavba priehrady v tejto lokalite má širší záber a hlbší spoločenský význam, preto sa s touto situáciou zmierili. Za tento ich ľudský i občiansky postoj patrí, týmto ľuďom dobrej vôle, úprimné poďakovanie a uznanie.
V knihe sa spomína aj najaktuálnejšia kultúrno-spoločenská udalosť obce v roku 2017– 645.výročie od prvej písomnej zmienky o sídlisku, ktoré položilo roku 1372 základy pre vývoj a rozvoj väčšieho sídelného celku – obce Bžany.
V priebehu jej rozvoja „vyrástli“, z radov obyvateľov obce, po vzdelanostnej stránke, ľudia mnohých profesií: inžinieri, učitelia, lekári a ďalší, ktorí našli svoje uplatnenie na mnohých úsekoch a postoch hospodárskeho i kultúrno-spoločenského života v našej republiky a tiež, po roku 2004, aj v štátoch Európskej únie.
História je prísna, ale spravodlivá matka múdrosti pri hľadaní a nachádzaní objektívnej pravdy, preto jej princípy pri bádaní a poznaní, budú dôležité nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti. Ten, kto pozná históriu svojho národa, má predpoklady k tomu, aby sa vyvaroval chýb, ktoré urobili naši predchodcovia, na strane druhej, osvojil si nezištné hrdinské činy našich predkov, na ktoré môžeme byť všetci právom hrdí. Tie sú, pre tvorivú prácu, veľkou inšpiráciou.
PhDr.Jozef Danko

obrazok obrazok obrazok

redakcia | 31. 3. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 50x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou