smahu správy

Na výročie prvej písomnej zmienky zakladá mesto novú tradíciu

obrazokV tomto roku si pripomíname už 613. výročie prvej písomnej zmienky o Stropkove. Tú netreba vnímať ako dokument, ktorý odkazuje na vznik mesta, obce, hradu, kaštieľa alebo iných objektov. Je to hodnoverná listina, v ktorej sa nachádza prvý zápis o danom objekte. Prvé zmienky sú väčšinou donačné (majetkové) listiny, keď kráľ dával za zásluhy majetky šľachte, predal ich alebo ich zálohoval.

Zlistinenie začalo za vlády kráľa Bela III. v 12. storočí, keď založil kráľovskú kanceláriu. Kráľovský majetok sa do listín nezapisoval. Malý počet zachovaných listín pred 12. storočím dokazuje ich zbierka v Maďarskom národnom archíve v Budapešti. Je ich približne 100.
Prvá zmienka o Stropkove bola napísaná kráľom Žigmundom Luxemburským a vydaná v Kežmarku na sviatok svätého pápeža Gregora, ktorý v roku 1404 pripadol na 12. marca. Obsah tejto listiny je pre históriu Stropkova veľmi cenný a pomáha nám poznať a reprodukovať dejiny v 14. storočí.
Písacou látkou bol v stredoveku používaný pergamen a písacou tekutinou čierny atrament. K listine Žigmund pripojil privesenú kruhovú pečať (červený vosk).
Význam tejto listiny by sme si mali pripomínať každým rokom, a nie len slávnosťou. Mesto Stropkov oceňovalo svojich občanov vždy v januári (od roku 2010 v dvojročných intervaloch), no práve 12. marec, na výročie prvej písomnej zmienky, sa stane dňom, kedy bude mesto odovzdávať svoje ocenenie do rúk ľudí, ktorí sa významným spôsobom zaslúžili o jeho rozvoj. Ak návrh získa podporu v mestskom zastupiteľstve, prvýkrát sa tak stane na budúci rok 12. marca 2018.
Dejiny Stropkova pred rokom 1404 sú dosť nejasné a v štádiu pravdepodobnosti. Viacerí historici kladú vznik Stropkova do 11., prípadne 12. storočia. Môže byť na tom kus pravdy, pretože územie východného Slovenska bolo do 13. storočia pod správou Poľska. Dokazuje to fakt, že starí Maďari sa do okolia Stropkova nedostali. Staromaďarské hroby boli objavené až pri Strede nad Bodrogom. Pravdepodobne Poliaci držali túto obrannú líniu pred ich nájazdmi a darilo sa im ju udržať aj po nástupe Arpádovcov na uhorský trón. No uhorskí panovníci postupom času dobíjali územia východného Slovenska a obranná línia sa posúvala smerom k Vranovu. Niekedy v tomto období vzniká aj Stropkov, keď ho zakladá Poliak Stropek na území staršej osady obývanej domácim, slovenským obyvateľstvom. V roku 1241 a 1242 ohrozovali Uhorské kráľovstvo Tatári, ktorí postupovali cez dnešné Maďarsko, Poľsko a zdecimovali aj Slovensko. Po ich odchode začal kráľ Belo IV. vo veľkom stavať hrady. Okrem toho pozýval do Uhorska aj nemeckých kolonistov, ktorí mali za úlohu obnoviť zaniknuté obce alebo ich doosídliť. Stropkov ležal na dôležitej ceste vedúcej z juhu na sever do Poľska a Haliče. Mesto bolo pre kráľa veľmi dôležitá strategická oblasť a v priebehu 13. storočia sa v meste vybudovala akási obranná veža, mýtna stanica, kaplnka a obytný dom pre pána, či správcu mesta. Mesto svoj rozmach pocítilo v priebehu 14. storočia, keď do Stropkova prišli nemeckí kolonisti z Bardejova. Tí vybudovali Stropkov podľa jeho vzoru, mali rovnaké privilégiá ako bardejovskí Nemci a dali pravdepodobne postaviť murovaný gotický kostol. Tak dostal Stropkov ráz stredovekého mestečka.
Vo vedeckých a laických kruhoch je známa informácia od polyhistora Antona Szirmaya, rodáka z Prešova. Ten v diele Notitia topographica politica inclyti comitatus Zempliniensis z roku 1803 uviedol, že pred rokom 1245 Cudarovci vybudovali v Stropkove hrad, ktorý dala rodina postaviť po tatárskom vpáde. Ďalej píše, že okolo roku 1404 ho Peter Cudar stratil kvôli vzbure proti kráľovi. Tieto jeho tvrdenia sú nepodloženými faktami, keďže sa neodvolal na žiaden hodnoverný dokument a taktiež historici vyvracajú fakt, žeby rodina Cudarovcov existovala v 13. storočí. Samozrejme, Szirmay musel čerpať z nejakých publikácií alebo dokumentov, no nevedno presne z ktorých. Možno ich ani nikdy nespoznáme, pretože v roku 1812 vypukol v Stropkove zničujúci požiar, ktorý mohol zničiť materiál, z ktorého Szirmay čerpal. Jeho tvrdenia by sme ešte nehádzali za hlavu, ale ponechali túto záležitosť pootvorenú pre ďalší výskum.
Stropkov úzko súvisí s dejinami hanigovského hradu a Pozdišovcami, ktoré sa spomínajú aj v prvej písomnej zmienke. Pozdišovce a hanigovský hrad vlastnili Ákošovci. Neskôr sa Ákošovci pokúsili vymeniť ich majetok s Petrom Cudarom, ale to bolo kráľom vyhlásené v roku 1373 za neplatné. Oba majetky neskôr prešli na Ladislava, syna Mikuláša zo šarišského Svätého Jura. Ladislav zomrel v roku 1398 bez potomkov a jeho majetky, ku ktorým patril už aj Stropkov, prešli na kráľa. Na jeho majetky si nárokoval Ladislavov príbuzný Štefan Čert (bratranec Ladislavovho otca Mikuláša), no ten sa dopustil zrady a tak Ladislavove majetky prešli na krátky čas do držby kráľa. Ten ich v roku 1398/1399 zálohoval Prokopovi Balickému za 6000 zlatých. Prokop zomrel v roku 1401 a jeho majetky tak opäť prešli na kráľa. Práve 12. marca 1404 kráľ zálohoval majetky Prokopovým bratrancom Mikulášovi, Ondrejovi a Jánovi za ďalších 6000 zlatých. V tejto listine sa Stropkov spomína už ako opidum, teda mestečko. Značí to dlhší sídlištný a právny vývoj. Takéto cenné informácie nám poskytuje aj dielo od Engela Pála Magyarország világi archontológiája 1301–1457.
Je teda možné, že pánmi Stropkova pred Ladislavom bola práve rodina Ákošovcov a predtým rodina Peteňovcov a samozrejme kráľ. Naznačuje to dejinný vývoj. V roku 1317 Peter, syn Petra zvaného Peten stratil majetky kvôli zrade a sprisahaniu voči kráľovi Karolovi Róbertovi a jeho držbu od Malej Domaše po Stročín daroval Mikčovi, synovi Michala z rodu Ákoš. Peter vlastnil Ohradzany, Veľkú a Malú Domašu, Modré Pole a Stročín. Vymenil ich okolo roku 1370 s Petrom Cudarom. Obe Domaše a Stročín vlastnili Mičkbánovci do roku 1374, resp. 1379. Ohradzany stratili pred rokom 1374 a obec založenú na nemeckom práve, Lomné vlastnili Ákošovci do roku 1379, keď vymenili stročínske panstvo s Petrom Cudarom. Hoci sa v žiadnych listinách Stropkov neuvádza, treba predpokladať, že bol súčasťou týchto rozsiahlych zmien.
Balickovci mali Stropkov v držbe len 4 roky, presnejšie do 4. mája 1408, keď kráľ Žigmund daroval hradné panstvo šarišského Hrádku – Hanigovce a Stropkov s mýtom a 30 dedinami Imrichovi Perínskemu, sekretárovi Uhorskej kráľovskej kancelárie za jeho verné služby. Ďalšiu donáciu kráľ vydal 10. júla 1408 v dvoch vyhotoveniach. V oboch sa uvádzalo, že Stropkov a šarišský Hrádok držal Ladislav Svätojurský. Perísnkovci vlastnili Stropkov 150 rokov a pretvorili ho do rozsiahleho panstva.
Mestský úrad Stropkov
Zdroje:
BEŇKO, Ján: Osídlenie severného Slovenska.
BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov.
Magyar Nemzeti Országos Levéltár Budapest, Diplomatikai Levéltár (elektronická databáza) MÁLYUSZ, Elemér: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400–1410). Első rész (1400–1406).
RÁBIK, Vladimír: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v Stredoveku. (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej, Zemplínskej a Užskej).
ŠMAJDA, Ľuboslav: Dejiny Stropkova do konca 16. storočia. Bakalárska práca.
ULIČNÝ, Ferdinand: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy.

obrazok

redakcia | 10. 3. 2017 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 248x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou