smahu správy

Oslobodzoval i naše mesto

obrazokV uplynulých dňoch sa dožil významného životného jubilea 90-tich rokov Ján Komišák. Snáď posledný žijúci „Svobodovec“, bojovník proti fašizmu, príslušník 1. Čs. armádneho zboru v ZSSR pod velením generála Ludvíka Svobodu v okrese Stropkov. Pochádza z obce Makovce, kde sa narodil 8. októbra 1926. Detstvo a roky skoro dospelé prežil v rodnej obci, v zime v škole, v lete pri poľnohospodárskych prácach.

Čerstvý „osemnástnik“ sa prihlásil aj s priateľmi v decembri 1944 do Zboru a keďže vojsko potrebovalo mnoho mladých a najmä zdravých vojakov, vzali ho. Na základný vojenský výcvik ich presunuli do Medzilaboriec, kde ich krátko, ale zato veľmi intenzívne vycvičili. Už v januári, po pár týždňoch, keď sa naplno rozvinula Visliansko-Oderská operácia, majúca za cieľ pomôcť Britsko-americkým vojskám uľahčiť ťažkú situáciu v Ardenách a urýchliť porážku fašistických vojsk, presunuli ich do Stropkova. Po návrate čs. delostreleckých plukov od Jasla, kde sa veľmi vyznamenali, sa „Svobodovci“ cez Bokšu, smerom na Bardejov pustili „naháňať“ Nemcov. Po niekoľkých šarvátkach sa do konca januára 1945 zastavili až pred Liptovským Mikulášom, kde mali Nemci vopred vybudovanú silnú obrannú líniu, ktorú naši, zväčša mladí, v bojoch ešte neostrieľaní vojaci nedokázali z chodu prelomiť. Uviazli v ťažkom horskom teréne, oveľa viac vhodnom na obranu ako na útok, na skoro tri mesiace. Ich „bojový“ život sa odohrával v neustálych šarvátkach a v stretoch hliadok, vysielaných z jednej i z druhej strany. Jedna z takých hliadok sa mu skoro stala osudnou. Nemecká patrola v maskovacích oblekoch sa nepozorovane dostala až do blízkosti ich bojového zaistenia pri obci Smrečany a došlo k boju zblízka. V tom čase už bol Zbor pripravený na rozhodujúci útok a posilnený jednotkami Červenej armády. V boji zahynul jeho ruský priateľ, ktorý sa už tešil na blízky koniec vojny a stretnutie s rodnými, nemecký granát ho trafil priamo do tváre, čím zachytil väčšinu črepín. Niektoré predsa len Jána Komišáka trafili do nohy a tú mu ťažko pošramotili. Niekoľko hodín predstieral mŕtveho, lebo v neprehľadnej situácii sa naši vojaci neodvážili v noci prísť na pomoc svojim a Nemci ranených dobíjali alebo dostreľovali. Až ráno ho presunuli do poľnej nemocnice a odtiaľ do poľského Sanoku do armádnej nemocnice. Charakter zranenia a niekoľko operácii mu nedovolili už návrat do prvej línie, a tak do konca vojny „slúžil“ ako ošetrovateľ a člen pomocného personálu, pomáhal raneným druhom. Spomínal na kruté dni pri Mikuláši, na zimu, hlad, smäd i zatopené zákopy z rozpusteného snehu aj na nemecké nástrahy. Často nachádzali fľaše piva, spojené s mínami. Neskúsení a neopatrní jednotlivci na to doplatili, len čo zdvihli fľašu, mína vybuchla a prinajmenšom ich ťažko zranila. Taká bola bojová cesta nášho jubilanta, Jána Komišáka. Život sa s ním nemaznal ani po oslobodení. Pracoval aj naďalej v poľnohospodárstve, či už na STS pomáhal budovať rozvinutú veľkovýrobu, na štátnom majetku rekultivoval ladom ležiacu pôdu alebo na Inseminačnom stredisku ošetroval divé býky, ale nesťažoval sa. Už vyše 67 rokov žije v harmonickom manželstve. Spolu s manželkou vychovali štyri deti, z ktorých si každý zastal čestne svoje miesto v živote. Aj keď mu už zdravotný stav nedovolí naplno sa tešiť z detí a vnúčat, ešte im stihol o svojej anabáze porozprávať a stihol to aj nám, členom ZO SZPB pri skorších návštevách. Pri tej deväťdesiatkovej už len poďakoval, za pozdravný list i za vyznamenanie od ministra obrany SR. Za svoju bojovú činnosť i mierovú prácu bol mnohokrát vyznamenaný, dostal nielen československé a slovenské vyznamenania, ale aj poľské, ukrajinské a najviac si cení ruské, udelené prezidentom Putinom k jubileu ukončenia II. svetovej vojny.
Spolu s našim jubilantom, 90 ročným Jánom Komišákom si ZO SZPB v Stropkove pripomína 28. novembra spolu s občanmi mesta 72. výročie oslobodenia Stropkova, na ktorom sa v januári pri oslobodzovaní obce Bokša podieľal. Členovia našej Oblastnej organizácie SZPB sa 26. novembra zúčastnili spolu s českými veteránmi a členmi Svazu bojovníků za svobodu a Klubu českého pohraničí v Hroznatíne spomienky na 121. výročie narodenia Hrdinu ČSSR a ZSSR a prezidenta ČSSR Arm. generála Ludvíka Svobodu. Pripomenuli sme si však aj smutné 72. výročie Tokajíckej tragédie.
Je na nás, členoch SZPB aj ostatných čestných a mierumilovných ľuďoch, aby sme si ctili a vážili tých, ktorí neváhali postaviť sa proti fašistickej hydre, aby sme zaželali ešte tým nemnohým živým dobré zdravie a životnú pohodu, a aby sme nezabúdali na hrôzy fašizmu a odkaz protifašistického boja. Tí, čo padli, obetovali to najcennejšie, svoje, zväčša mladé životy, aby sme mohli žiť v mieri. Máme im za čo byť vďační!
Ing. Ján Uhrík
Člen ÚR SZPB

obrazok

redakcia | 9. 12. 2016 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 69x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou