smahu správy

Prvý košický biskup pred 200 rokmi navštívil prvýkrát stropkovskú farnosť

(Náhľad stropkovskej farnosti v roku 1816)

Niekoľko storočí patrila stropkovská (rímskokatolícka) farnosť do jágerského biskupstva. Jeho sídlo bolo v meste Jáger (Eger, Maďarsko). V roku 1773 pravdepodobne poslednýkrát navštívil Stropkov jágerský biskup (Karol Esterházy), ktorý v ňom vykonal kanonickú vizitáciu, čiže kontrolnú návštevu farnosti a prehliadku farskej správy.

V roku 1804 sa z jágerského biskupstva vyčlenilo a vzniklo košické biskupstvo. Vtedy sa jeho prvým biskupom stal 66-ročný Andrej/Ondrej Szabó, práve z úcty k nemu bol za patróna nového biskupstva vybratý sv. Ondrej apoštol. A. Szabó pravdepodobne od roku 1816 navštívil postupne všetky farnosti biskupstva a bol biskupom až do svojej smrti roku 1819 (pochovaný v košickej katedrále). 78-ročný biskup dňa 14. septembra 1816 po prvý raz navštívil Stropkov. Stropkov mal vtedy 1254 katolíkov a celkovo pravdepodobne okolo 1400 obyvateľov. Návšteva sa niesla v duchu kanonickej vizitácie, ktorú v stropkovskej farnosti vykonal. Navštívil aj kostol v Breznici (zrejme aj v Chotči) a v Stropkove birmoval. Biskup s uznaním ocenil činnosť tamojšieho farára Matúša Prochácku i kantora – učiteľa Jána Ternu. O dva dni nato, mešťania zastúpení richtárom Jozefom Staškom, prísažným Jánom Balogom, Antonom Pekárom a Antonom Pendelom dali spísať záväzok, že organistovi Jánovi Ternovi budú vyplácať za vyučovanie detí ročne 40 rýnskych zlatých. Listinu o tom spísal notár mestečka Jozef Flešár a potvrdil mestskou pečaťou z roku 1619. Košické biskupstvo, dohliadajúce na mestské a obecné školy, roku 1818 spísalo rozsiahle reguly (pravidlá, požiadavky) pre organistu – učiteľa, v ktorých okrem iného uvádza, že ak je pri prijatí do služby ešte slobodný, môže sa oženiť až po roku, nesmie striedať ženy alebo vydržiavať si metresu, má sa slušne obliekať, byť zbožný, vystríhať sa nečestnosti, pýchy, ziskuchtivosti, hýrivému životu, zakazuje sa mu potulovať po nociach a podobne. Preklad (latinskej) vizitácie biskupa A. Szabóa z roku 1816 nebol zistený. Výberovo som preložil niektoré časti a spracoval ich do seminárnej práce, ktorá sa v blízkej dobe pravdepodobne zverejní na webovej stránke farnosti Stropkov. Niektoré a azda najobjavnejšie fakty z môjho výberového prekladu vizitácie vyberám do nasledujúcich riadkov písaných šikmým (kurzívnym) písmom. Počas návštevy biskupa nebolo známe, v ktorom roku bol postavený stropkovský farský kostol, ale je podložené jeho požehnanie. Kostol je položený v strede mesta, kedysi vo dvore hradu, v strede hradu. V hrade, kde žil posledný z rodu Žigmund Petheó z Perzse, po ktorého smrti roku 1764 si panstvo ženskí potomkovia rozdelili. Teraz kostol už zbavený od hradu je vo vlhkom prostredí. Od požiaru nie je dosť bezpečný. Nebezpečenstvo vyvstáva z prelomenej klenby medzi hlavným oltárom a vchodom do svätyne. Kvôli tomu sa ľud musí zúžiť do lode kostola, čiže mimo svätyne. Kostol pre starobylosť si žiada obnovenie, v roku 1804 a 1805 dostal podperadlá, zhotovené majstrami. Aj veža je postavená z pevných materiálov, a nachádza sa na južnej strane. Je popraskaná od vrcholu až nadol viditeľne. Príčinou štrbiny je pohyb zvonov a požiar. Zvony sa počas požiaru roztavili. Chór skonštruovaný roku 1759 je v dobrom stave. Je na ňom pedálový organ 14 registrový a taktiež pozitív 7 registrový. Sakristie sú dve, jedna vo vnútri veže, kedysi vlhká a teraz po požiari ešte viac vlhká. Okrem troch aj v súčasnosti existujúcich oltárov bol v kostole ešte jeden, štvrtý oltárik je malý na česť Blahoslavenej P. Pomocnice. V mestečku okrem farského kostola je ešte konventuálny kostol bratstva františkánov. Filiálkou je ale dedina Veľká Breznica. Kostol v nej je postavený svojpomocne sedliakmi a najmä zásluhou príspevku istej vdovy. Zasvätený je sv. Jozefovi, nie posvätený, ale požehnaný dištriktuálnym diakonom Adamom Hodermanom. Stav chóru je dobrý, v ktorom je umiestnený 6 registrový organ. Výnosy kostola spravujú kurátori a každoročne farárom v prítomnosti osadníkov celej dediny sa od kurátorov vyberú. Kostol filiálky Chotča je od materského sídla v Stropkove vzdialený hodinu a 2 štvrte hodiny cesty. Kostol je drevený z roku 1639, postavený dedinčanmi z jedľového dreva vlastnými nákladmi. Zbudovaný na česť Všetkých svätých, ktorého dňa sa patronát slávi. Je položený mimo dediny na návrší dosť veľkom a suchom, bezpečnom voči požiaru. Kostol nemá vežu, zvonica je mimo kostola postavená. Je obklopený cintorínom. Nemá žiadne krypty. Má dva zvony: väčší požehnaný sv. Lukášovi a menší sv. Vítovi. Existuje kniha, v ktorej sú spísané výnosy zo statkov, ktoré platia oddávna, spísané boli v roku 1745. Bohoslužby sa vo farskom kostole konajú pravidelne v nedeľu o pol desiatej a o pol druhej sa koná katechéza. Na filiálkach sa nedeľná bohoslužba slávi striedavo v Chotči a Veľkej Breznici. V teritóriu Stropkova sa nachádzajú 3 kríže a 4 kaplnky. V Chotči sú dva kríže a 2 kaplnky. Vo V. Breznici sú 2 kríže a jedna kaplnka. Aj v takýchto podmienkach videl stropkovskú farnosť prvý košický biskup pri svojej prvej návšteve roku 1816. Skúmaná kanonická vizitácia je jedinečným neprebádaným prameňom, ktorý poskytuje zaujímavé poznatky, či súvislosti. Dosvedčila, že obrovský požiar v Stropkove v júni 1814 bol osudným pre Stropkovský hrad, pretože ho natrvalo zničil. Pre farnosť Breznica, ktorá je už samostatnou farnosťou, kedysi ale filiálkou Stropkova sú cenné nové či spresňujúce poznatky o kostole sv. Jozefa. V Breznici vtedy žilo 449 katolíkov (to nemusí znamenať celkový počet obyvateľov). Pre obec Chotča majú mimoriadnu hodnotu spresňujúce i nové poznatky o vtedajšom kostole (o ktorom sa doteraz len málo vie). Mala vtedy 428 katolíkov.
PRAMEŇ: Centrum excelentnosti sociohistorického a kultúrnohistorického výskumu Prešovskej univerzity v Prešove, Kanonická vizitácia farnosti Stropkov 1816.
LITERATÚRA: BEŇKO, Ján et al (1994). Stropkov; GUNTEROVÁ, Alžbeta et al (1969). Súpis pamiatok na Slovensku 3; KAMINSKÝ, Pavel (2001). Pútnický Stropkov; VATEHA, Marko (2005). Stropkov a okolie; PhDr. SS.Th.Dr. Ondrej Szabó (1804–1819). Dostupné na internete: http://www.ke-arcidieceza.sk/…o-1804-1819/; BRENDZA, Gabriel. Z histórie obce Breznica. Dostupné na internete: http://www.zsbreznica.edu.sk/historia.htm
Mgr. Matúš Gondek

redakcia | 16. 9. 2016 | Spravodajstvo z regiónu | Odkaz na článok | | 55x


Diskusia k článku

--> - Formulár na nový komentár

K článku nebol žiadny komentár.

Aby ste mohli článok komentovať, musíte byť prihlásený.
Rss článkov | Rss komentárov | Rss noviniek

© Bodie 2008 - Bežím na RS2 | Štatistika | Admin
Noviny VRANOVSKÉ SPEKTRUM - Týždenník obyvateľov okresu Vranov nad Topľou